Anglická priemyselná revolúcia

1.Počiatky priemyselnej revolúcie
• Od 80. rokov 18. storočia sa v Anglicku začalo masové zavádzanie strojov do výroby (industrializácia – spriemyselňovanie). Toto hromadné zavádzanie strojov do výroby dostalo v dejinách pomenovanie priemyselná revolúcia.

2.Predpoklady vzniku priemyselnej revolúcie
• Veľká Británia bola v 18. storočí najbohatšou krajinou v Európe. Jej ostrovná poloha ju chránila pred ničivým dosahom Veľkej francúzskej revolúcie v 18. storočí.
• Politické predpoklady: Anglicko už niekoľko storočí bolo konštitučnou monarchiou (panovnícku moc výrazne obmedzoval parlament). Vláda bola od kráľa nezávislá, nezávislé boli aj súdy→vzorovo spravovaný štát. V parlamente bola presadzovaná sloboda, predovšetkým vo veciach majetku a jeho rozmnožovania.
• Hospodárske predpoklady: poľnohospodárstvo, ktoré bolo dlho jediným zdrojom obživy, muselo teraz uživiť masy ľudí, ktoré pracovali v priemysle =>bola nutná jeho vysoká produktivita =>agrárna revolúcia:
     a) Dochádzalo k sceľovaniu pôdy, slobodní roľníci už skoro neexistovali, vytvorila sa masa ľudí, ktorá všetko, čo potrebovala, musela kúpiť a musela si na to zarobiť.
     b) Nové spôsoby v obrábaní spôsobili vyššiu produktivitu.
     c) Väčšie zisky spôsobilo nahromadenie finančných prostriedkov ( akumuláciu kapitálu), ktoré trebalo zhodnotiť a uložiť.
• Priaznivé podmienky v textilnej výrobe: Prevládalo tu vlnárstvo a bavlnárstvo. Ceny potravín klesali vďaka produktivite v poľnohospodárstve =>ľudia si mohli kupovať textilné výrobky.

3.Výroba strojov
a) John Kay- vymyslel mechanický lietajúci člnok, ktorý zdokonalil krosná. V roku 1764 bol vynájdený mechanický spriadací stroj Jenny a skonštruované mechanické krosná.
b) Prevratným vynálezom, ktorý zmenil hospodárstvo na celom svete, bolo vynájdenie parného stroja. Stroj Jamesa Watta, ktorý využíval prírodnú energiu – paru, bol prvýkrát použitý na ťažbu železnej rudy roku 1776. →Začiatkom 19. storočia sa objavila prvá parná lokomotíva Georgea Stephensona na prvej anglickej verejnej železnici. Parná železnica tak postupne vytlačila pomalšiu konskú dopravu a dostavníky.
→ V 19. storočí nastala explózia vo využívaní parnej energie → storočie pary.
c) v doprave – výstavba nových ciest, budovanie prieplavov, výstavba železných mostov.

4.Dôsledky priemyselnej revolúcie
• Urbanizácia – výstavba veľký miest, ktoré sa stali centrom priemyselnej výroby.
• Populačná explózia – vzrast počtu obyvateľov, preľudnenie miest.
• Nové rozvrstvenie spoločnosti - dovtedy najpočetnejšou vrstvou spoločnosti boli roľníci, teraz nastáva zmena a viac ľudí zamestnáva priemysel.
• Životný štýl - bolo si treba privyknúť na únavnú, jednotvárnu a tvrdú, často životu nebezpečnú prácu v prostredí, ktoré bolo pre zdravie neporovnateľne škodlivejšie (dusno, prach, zlé osvetlenie a pod.) než aká bola práca na poli.
• Zrodili sa nové spoločenské triedy:
       a) proletariát – z roľníkov sa stali priemyselní robotníci (proletariát).
       b) buržoázia – továrnici, bankári, veľkí obchodníci. Ich spoločným ideálom bola etika podnikania – t. j. vytváranie pracovných príležitostí pre ľudí,                                                        ktorí by inak umierali hladom  
• Ústavné reformy – v dvadsiatych rokoch 19. storočia Anglicko zasiahla politická kríza. Obyvateľstvo sa začalo dovolávať volebnej reformy. O túto reformu sa roku 1832 pokúsili kruhy whigov, keď do parlamentu sa dostali zámožné mestské vrstvy. Whigovia sa začali nazývať liberálmi a stali sa stranou priemyselníkov a stredných vrstiev. V opozícii voči nim boli toryovia – konzervatívci, ktorí predstavovali záujmy veľkostatkárov. V krajine už nerozhodovala šľachta.