Slovensko v susedstve Osmanskej ríše

Bitka pri Moháči a jej dôsledky
Počas snemu zasadajúceho v roku 1526 do uhorska prenikla správa o ďalšej výprave sultána Solimana. Zasadajúcim stavom sa bojovať nechcelo, doposiaľ odhlasované finančné prostriedky na vojnu boli nedostačujúce, neexistovalo pevné vojenské vedenie, obrana bola organizovaná nepremyslene a pomaly. Armádu tvorili prevažne naverbovaní študenti a tovariši, mestská chudoba a prevaha protivníkov bola zjavná.
Júl 1526 - padla pevnosť Petrovaradín
29.august 1526 - Moháč - vojsko bolo vedené neskúsenými veliteľmi, nebolo riadne pripravené na boj, bitky sa nezúčastnilo vojsko J.zápoľského zo Sedmohradska, ani posily z Chorvátska a českých zemí (v čase bitky boli len v Stoličnom Belehrade). V boji následne padla takmer celá uhorská pechota. Jazda ustupovala a nakoniec z bitky ušla.
Dôsledky:
• Začiatok rozpadu stredovekého uhorského štátu
• Smrťou Ľudovíta II. Sa uvoľnil český a uhorský trón
• Smrť mnohých hodnostárov, vysokéhokléru, županov
• Spustošená krajina až ku Ipľu a rozpad vnútornej správy
• Postup osmanských vojsk do strednej EU - september 1526 - získali Budín a Pešť
• Boje o trón - najbohatší magnát J.Zápoľský na čele národnej strany (nižšia a stredná šľachta) a arciknieža Ferdinand Habsburský, brat Karla V., ten sa domnieval, že trón získa len voľbou a prijatím uhorskými stavmi. (podpora palatín Štefan Bátori, Chorváti, Tomáš Nádaši, Alex Turzo a uh. šľachta s majetkami v Zadunajsku).
November 1526 - Zápoľský sa nechal aklamáciou v Stoličnom Belehrade zvoliť za uh. kráľa
December 1526 - Ferdinand sa v Bratislave za prítomnosti magnátov, šľachty okolitých stolíc a zástupcov kráľ. miest nechal tiež zvoliť za kráľa. Ovládala síce menšie územie, ale podarilo sa mu postaviť silné žoldnierske vojsko, ktoré postupne získalo Ráb, Komárno, Ostrihom a nakoniec porazilo Zápoľského vojsko pri Tise            27.9.1527 - Ferdinand bol korunovaný biskupom Štefanom Podmanickým 3.11.1527.

Boje s Osmanskou ríšou v 16.storočí
Na jeseň 1527 odišlo do Istambulu prostredníctvom Hieronyma Laskim posolstvo o pomoc sultána na vyhnanie Habsburgovcov. Vo februári 1528 bola so sultánom uzavretá dohoda o prijatí sultánskej ochrany a vazalského postavenia Zápoľského.
1.výprava máj 1529 - Budín, Zápoľský získal trón, Ferdinand znovu Zadunajsko a Z SK stolice a slobodné kráľovské mestá, sultán tiahol popri Dunaji k Viedni, posádky sa vzdávali, dokonca aj arcibiskup Pavol z Vardy. 16.októbra sa osmanská armáda vybrala na ústup kvôli jeseni, hladu a úspešnej obrane Viedne. Cieľ nebol splnený - odporca neporazený a územie ostalo rozdelené
2.výprava 1532 - zámienka na úspešné obliehanie Budína Roggendorffom, smer proti Viedni a habs. dedičných krajín, postup spomalený obliehaním hradu Kysak - Koszeg, Ferdinand zhromaždili vojsko aj za bratovej podpory, sultán odtiahol späť na zimoviská
23.júna 1533 bolo v Istanbule uzavreté prímerie - malo ukončiť vojenské akcie v Uhorsku za obojstranného uznania statusu quo a práva sultána schvaľovať dohody medzi oboma kráľmi. Žiaden z panovníkov nemal dosť síl na to, aby získal definitívnu podporu (lúpežné rytierstvo).
24.február 1538 - mier vo Veľkom Varadíne - rozdelenie územia:
• Ferdinad - Z časť krajiny, Chorv, SK okrem KE a časti vých.stolíc
• Zápoľský - Sedmohradsko, SVSK, po jeho smrti mal územie zdediť Ferdinand, avšak pred smrťou sa mu narodil syn Ján Žigmund, na jeho obranu sa postavil sultán, od mája do augusta Budín obliehalo Roggendorfovo vojsko, ktoré bolo porazené 29.8.1541, územie popri Dunaji až po Tisu sa stalo centrom osmanskej provincie.

Život na hranici, turecká správa a armáda
Osmanskú armádu tvorilo 80-100 tis. vojakov. Jazda, pechota, pomocné zbory delostrelectva - spahiovia, janičiari, sapérovia. Spahiovia boli hlavnou útočnou silou, dostávali timar - léno, nie však dedične. Zvolávaná bola len v prípade nebezpečenstva a bolo vhodná na prepady a obchvatné manévre. Janičiari - najprv osobná sultánova garda, islamizované deti hlavne z Balkánu, 1512 - Sinan Aga - Grék, strelné a sečné zbrane, stála časť armády, počas služby sa nesmeli ženiť, obrana. Neúspešní velitelia boli obyčajne uškrtení. Sultán využíval aj vojská svojich vazalov (tatárske nar. z Krymu)
Váťme sa ale do doby kedy táto taktika ovládla európské bojiská. Vtedy sa Habsburgovci snažili čeliť nasadením tzv. uhorskej taktickej zostavy prvýkrát zformované cisárom Karolom V. v roku 1532 pred Viedňou, keď tam márne očakávala sultánove vojská. Cisár rozdelil svoju pechotu do troch štvorcov obklopených piatimi radami strelcov, pred ktorých umiestnil delostrelectvo. Jazda tak vyplňovala priestor medzi štvoricou pechoty a bola tiež umiestnená na oboch krídlach zostavy mimo okruh strelcov podľa tureckého vzoru. V tomto usporiadaní je jasne poznateľný vznikajúci tred "rozťahovania" vojska do šírky, aby plne využila strelné zbrane.   Ani táto taktika však Habsburgovcov nepriniesla víťazstvo. Na ich úspechoch z deväťdesiatych rokov 16. stororočia sa viac prejavil vplyv dôslednejšieho vybavenia armády nových strelnými zbraňami. Habsburgovci proti Osmanom nasadzovali prevažne oddiely žoldnierov, ktorí však na bojisko v Uhorsku veľmi nehrnuli. Bolo to spôsobené najmä všeobecnej známymi skutočnosťami, že Turci sú voči porazenými krutí a bežne neumožnia vykúpenie zo zajatia ako bývalo zvykom. Druhá možnosť, ktorá sa v tej dobe zajatcom naskytla bol vstup do armády víťaza. V prípade Osmanov však táto voľba bola spojená s prijatím islamu a tak žoldnieri častejšie končili v otroctve.

Severná a západná časť Uhorska – kráľovské Uhorsko, sa stalo súčasťou habsburského súštatia, presťahovali sa tu hlavné cirkevné a správne orgány, Bratislava sa stala centrom snemov. Orgány prešli zmenami a spustila sa centralizácia z Viedne.
Obrana hranice sa stala veľmi nákladnou. Bolo nutné udržiavanie stálych posádok a obranných pevností. Náklady predstavovali 900 tis. zlatých, kým ročný príjem Uhorska bol 500 tis. Výdavky na vojnu proti Turkom boli Viedňou vnímané ako ako „dlžoba Uhorska“(po 15-ročnej vojne až 12 mil. zlatých). Vytvorila sa rovnováha medzi centrálnou mocou a feudálnou autonómiou uhorskej šľachty, čo viedlo k zastaveniu osmanskej expanzie v 60.rokoch.
Základné jednotky správy: sandžaky - ostrihomský, novohradský, sečiansky, fiľakovský. Hlavý cieľ: príjmy pre štátnu pokladnicu. Prv spísané daňové súpisy. Príjmy boli potom buď pridelené sultánovi alebo ako žold či léno pre vojakov. Správa vychádzala z vojenskej organizácie ríše. Miestodržiteľ bol aj najvyšším veliteľom vojsk v Uhorsku, sandžakbegovia mali jazdu zo svojich obvodov.                                                                       
Prvý stret dedinského obyvateľstva s Turkami - 1529. Obyvateľstvo utekalo do miest. Vojsko mala zastaviť prienik Ferdinandových žoldnierov do Uhorska. Prešli cez Dunaj pri Ostrihome a rozdelili sa do skupín. Držali sa hlavných tokov a vyhýbali sa hradom a mestským opevneniam, aby prenikli čo najviac do vnútrozemia. Najpostihnutejšie bolo územie medzi Váhom a Nitrou. Časti Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej stolice. Turci vypálili a vydrancovali dediny a mestá, odvliekli do zajatia, ukoristili dobytok a potraviny. Po obsadení Budína - priama osmanská expanzia.
15-ročná vojna s Turkami 1593 - 1606
Nepriateľské posádky sa neustále napádali aj počas mieru. Hlavne na chorv. hraniciach.
Od roku 1578 viedla Osmanská ríša vojnu s Perziou. Vojna odčerpávala financie a viazala na bojiskách vojská aj z euprovincií. Následkom bolo oslabenie osmanskej moci v Uhorsku. Po skončení vojny 1590 ostala obrovská osmanská armáda bez práce a vyvolávala konflikty. Preto bolo nutné odviesť ju čo najďalej. Habsburgovci však nemali stálu poľnú armádu, preto si žoldnierov najímali. Finančne aj diplomaticky im vypomohol aj pápež. Cisárskym oddielom sa podarilo obsadiť stoličný Belehrad, marec 1594 Novohrad. Osmani 1594 dobyli Ráb, pokúsili sa dobyť aj Komárno, ale kvôli zime sa stiahli. Obrat nastal, keď Habsburgovci získali podporu sedmohradského kniežaťa Žigmunda Bátoriho, valašského a moldavského vojvodu. 2.9.1595 bol dobytý Ostrihom, neskôr Vyšehrad a Vacov.
Jar 1596 - výprava Mehmeda III. - smer Jáger. 26-28.10.1596 - bitka pri Mezokeresztesi - nádej pre osmanov, cisárske vojská sa začali vyhýbať priamej konfrontácii na bojovom poli - statický boj.
V Osmanskej ríši vypukli sociálne nepokoje a 1603 aj nová vojny s Perziou. Habsburgovci - zlá politika v Sedmohradsku., 1604-1606 - Bočkajovo povstanie. 11.11.1606 - Žitavský mier na 20 rokov.
Dôsledky: Turci vytlačený z Podpolia, ale stále držali Ostrihom a Jáger. Vysoké dane a zbedáčenie obyvateľstva.

Vojna 1663-1664
Po Rákociho smrti a páde Veľkého Varadína pokračuje Viedeň v odboji proti Turkom. 1661 - posiela do Sedmohorska vojsko - zhoršenie vzťahov s Portou., problém bol aj hrad, ktorý si nechal na ľavom brehu rieky Mury postaviť Bán Mikuláš Zrínsky. Cisárske oddiely vpadli aj do okolia Budína a vypálili 4 pevnosti.
Marec 1663 - osmanská výprava na čele s mladým veľkovezírom Mehmedom Koprulu odišla do Uhorska, stupňuje požiadavky pre predĺženie mieru, za cieľ výpravy si určí Nové Zámky - slabšia obrana, veľká korisť. Viedeň podnikla vážnejšie opatrenia až v júni 1663.
17.8.1663 - osmanská armáda obľahla Nové Zámky, pustošenie aj na západe Slovenska, Moravy, Sliezka.
Október 1663 - získavajú aj Nitru, Levice a Novohrad, v Nových Zámkoch vytvorený ejalét.
- pomoc od Španielska, Francúzska, tal. kniežactvá..., Nádašdi, Zrínsky
19.7.1664 - pri Leviciach porazení Osmani, zničený pontónový most cez Dunaj
29.6.1664 - Nový hrad zrovnaný so zemou
1.8.1664 - Sv.Gotthard - zvíťazili cisárske vojská
10.8.1664 - Vašvársky mier uzavretý bez súhlasu snemu z nedostatku peňazí, organizácie, strach z drancovania, spor cisára a šľachty, hroziaca vojna o špan. dedičstvo...: potvrdené turecké výboje od roku 1660 - Veľký Varadín, Nové Zámky, Novohrad, odchod cisárskych vojsk zo Sedmohradska, mohli si ale postaviť pevnosť - Leopoldov.