1.Hospodárska situácia v Habsburskej monarchii po Szatmárskom mieri
Habsburská monarchia v Uhorsku vstupovala do 18.storočia poznačená pol storočia trvajúcimi tureckými vpádmi a povstaleckými bojmi uhorskej šľachty. Okrem týchto vplyvov bola poznačená aj nerovnomerným vývojom jednak rakúskych krajín oproti Uhorsku, ako aj jednotlivých krajín a oblastí medzi sebou, nevynímajúc rozdielne pomery vývoja v Uhorsku a na Slovensku.
V porovnaní s rakúskymi a českými krajinami bola situácia v Uhorsku oveľa zložitejšia. V južných okupovaných častiach Uhorska, ktoré boli odtrhnuté od ríše a normálneho rozvoja, bol hospodársky život značne zaostalý za ostatnými časťami krajiny. A hoci Slovensko bolo v istej miere uchránené od tureckej okupácie, bol jeho hospodársky rozvoj poznačený viacerými protihabsburskými povstaniami, v ktorých dôsledku boli popretrhávané obchodné styky. Celkovú situáciu Slovenska ovplyvňovalo aj prisťahovalectvo utečencov z južných Turkami okupovaných častí Uhorska. Pričom prevažnú časť utečencov tvorila šľachta, ktorá sa ani po vyhnaní Turkov nevrátila späť, čo sa odzrkadlilo prevažne na postavení slovenských poddaných.
Za touto nerovnomernosťou vývoja sa skrývalo nielen hospodárske, ale aj spoločenské či mocenské zaostávanie ríše. Habsburgovci si aj vďaka tureckým vojnám, vojne o španielske dedičstvo, neskôr o dedičstvo rakúske a v neposlednom rade aj v sedemročnej vojne uvedomovali, že mocenské postavenie ríše je podmienené jeho vojenskou silou a tá zase hospodárskou a finančnou.
Aj preto sa uhorský panovníci vrátane Márie Terézie nasledujúce desaťročia venovali hospodárskym, finančným, spoločenským a kultúrnym otázkam.
V 17. a 18. Storočí neustále vojnové stavy uvrhli ríšske financie do katastrofálneho stavu, ktoré monarchia nebola schopná kryť zo svojich normálnych zdrojov, napriek neustálemu zvyšovaniu daňového zaťaženia.

Vláda Márie Terézie (1740-1780)
Mária Terézia bola vzdelaná panovníčka – ovládala nemčinu, francúzštinu, latinčinu. Bola českou kráľovnou, uhorskou kráľovnou a rakúskou arcivojvodkyňou. V roku 1736 sa zosobášila s lotrinským a toskánskym vojvodom Františkom Lotrinským, s ktorým mala 16 detí.
Po smrti svojho otca Karola III. (VI.) v roku 1740 nastupuje na rakúsky trón.
V 18.storočí bola žena na tróne ešte zriedkavý jav, ale Mária Terézia z toho dokázala vyťažiť politický kapitál.
Hneď po svojom nástupe na trón musela brániť rakúske dedičstvo. Proti Habsburgovcom bola vytvorená koalícia Francúzska, Pruska, Bavorska, Sardínie, Španielska a Saska. V roku 1740 pruský kráľ Fridrich II. vpadol do Sliezska a bavorské vojská do Čiech, pričom bavorský kurfista Karol Albrecht sa dal vyhlásiť za českého kráľa.
Mária Terézia 11. septembra 1741 požiadala o pomoc uhorskú šľachtu v Bratislave na Uhorskom sneme. Uhorská šľachta postavila 60-tis. armádu, s ktorou sa panovníčka úspešne bránila. Získala späť Čechy a v roku 1742 uzavrela s Fridrichom II. vo Vratislave prímerie.
Vojna sa skončila drážďanským mierom v roku 1745, kde bol František Lotrinský zvolený za nemeckého cisára. Rakúsko stratilo Sliezsko, ale získalo uznanie Pragmatickej sankcie a územie dnešného Belgicka.
Vojna o rakúske dedičstvo odhalila zaostalosť krajiny, a preto začala Mária Terézia s rozsiahlymi reformami, ktoré mali pripraviť Rakúsko na opätovnú vojnu proti Prusku o Sliezsko. Táto takzvaná sedemročná vojna (1756 – 1763) ukázala, že Rakúsko samotné nedokáže vojensky poraziť Prusko a tak Rakúsko definitívne stratilo Sliezsko.
Po tejto vojne začala Mária Terézia uskutočňovať reformy aj v Uhorsku, kde narazila na odpor šľachty a preto od roku 1764 prestala zvolávať Uhorský snem a začala aj tu vládnuť absolutisticky formou nariadení. Počas jej vlády sa zmenila aj zahraničná politika ríše. Opierala sa hlavne o sobášnu politiku.
V závere vlády Márie Terézie sa ríša zblížila s Pruskom a spolu s Ruskom si rozdelila časť Poľska (1772). Rakúsko získalo južné Poľsko (Halič) a tým získalo aj 13 spišských miest, ktoré dal do zálohy Poľsku ešte Žigmund Luxemburský v roku 1412.

Reformy Márie Terézie
3.1 Reforma školstva
- bola zavedená povinná 6 ročná školská dochádzka
- v roku 1777 bol vydaný nový školský poriadok pod názvom Ratio Educationes, jeho vypracovaním bol poverený bývalý jezuita Jószef Urményi
- školy sa delili na:
         o dedinské – triviálne školy v materskom jazyku
         o mestské:
                     - hlavné školy
                     - normálne školy
                     - latinské školy – gymnázia
                     - akadémie
         ouniverzity
- dochádza k sekuralizácii školstva po zrušení jezuitského rádu pápežom roku 1773, to znamená, že dozor nad školstvom preberá štát
- celé Uhorsko bolo rozdelené do 9 školných obvodov s centrami v Bratislave, Budíne, Rábe, Pešti, Banskej Bystrici, Košiciach, Užhorode, Veľkom Varadíne a Záhrebe, pričom na každý obvod dohliadal kráľovský školský inšpektor
- 1762 bola zriadená v Banskej Štiavnici banícka akadémia, vôbec prvá banícka škola na svete
- ďalej boli zriadené právnické akadémie v Košiciach a Bratislave, učiteľská prípravka v Kremnici, odborná škola Collegium oeconomicum v Senci
- 1770 bola zriadená lekárska fakulta na Trnavskej univerzite, pričom univerzita bola roku 1777 presťahovaná do Budína
3.2 Cirkevná reforma
- cirkev sa dostala pod štátny dozor
- bolo zavedené zdanenie cirkevného majetku
- boli zriadené 3 nové biskupstvá – spišské, banskobystrické, rožňavské
- pápežské buly sa smeli čítať len so súhlasom panovníka
- bol zrušený veľký počet cirkevných sviatkov, obmedzené púte a sťažený vstup do kláštora
- obmedzovalo sa zakladanie nových kláštorov
3.3 Reforma zdravotníctva
- 1753 sa uskutočnila kontrola lekárskych diplomov
- bola zriadená komisia na ochranu obyvateľstva pred epidémiami
- nariadené očkovanie proti ovčím kiahňam
- boli zakazované formy magického a ľudového liečiteľstva
- 1770 bol vydaný dokument Všeobecné nariadenia o úprave zdravotníckych pomerov
3.4 Reforma súdnictva
- 1768 bol vydaný nový trestný poriadok
- boli zavedené jednotné právne normy, vydaný zákaz mučenia a zákaz trestu smrti nad čarodejnicami
- všetci si boli pred súdom rovní, poddaný mal právo na obhajcu
3.5 Reforma finančníctva
- začali sa raziť toliare tzv. tereziánske toliare
- v roku 1762 boli vytlačené prvé papierové peniaze
3.6 Vojenská reforma
- bola zriadená vojenská akadémia
- rozmiestnenie vojska bolo podľa pruského vzoru, vojenská služba bola povinná, vojaci dostávali žold, stravu a mali dovolenku, v mieri vykonávali verejné práce
3.7 Iné reformy
- bol vydaný colný patent, ktorý reguloval import a export v ríši
- do poľnohospodárstva sa zavádzali nové technológie, začali sa pestovať nové plodiny
- rozvíjala sa manufaktúrna výroba – súkenka v Halíči, majolika v Holíči, textilná manufaktúra v Šaštíne, plátenka v Tepličke nad Váhom

Urbárska regulácia Márie Terézie
Urbárska regulácia Márie Terézie bola zložitou a široko založenou celouhorskou akciou, zamestnávajúcou uhorské administratívne orgány (stolice, Miestodržiteľskú radu, Uhorskú kráľovskú kanceláriu) i panovníka niekoľko rokov.
Bola vyjadrená v urbárskom edikte z 23. januára 1767 v celom rade kráľovských nariadení. Jej jadrom je vymedzenie práv a povinností medzi poddanými a zemepánom a zabezpečenie rovnomerného zaťaženia kontribuentov.
Najvýznamnejšie miesto v nej zaujíma ustanovenie o sedliackej usadlosti, o jej príslušenstve a o ich rozsahu. Bol prijatý návrh na jednotný rozsah v rámci stolice a povinnosti poddaných boli stanovené jednotne pre celú krajinu a pomerne k užívanej usadlosti.
Na urbárskej regulácii sa plne zúčastňovali stolice, avšak nie výhradne, ale pod dozorom kráľovských komisárov pre vykonanie urbárskej regulácie (spravidla jeden pre stolicu). Takto sa snažila obmedziť odpor uhorskej šľachty voči urbáru.
Prípadné návrhy komisára boli prerokované na Miestodržiteľskej rade, odtiaľ sa dostávali do Uhorskej kráľovskej kancelárie, potom do Štátnej rady a konečné rozhodnutie bolo na panovníkovi.
Základom tereziánskej regulácie bola sedliacka usadlosť, pričom najdôležitejšou potrebou bolo presadiť primerané a pomerné zaťaženie poddaných a zabezpečenie kontribučného pozemku.
Prvým krokom regulácie bol tzv. prieskum na deväť otázok, zmyslom ktorého bolo zachytiť skutočný stav vzájomného pomeru medzi zemepánom a jeho poddanými.
Prieskum robili stoličný úradníci vyslaný do jednotlivých okresov stolice, pričom prieskum prebiehal tak, že sa k stanoveným 9 otázkam vyjadrili zástupcovia obce (spravidla richtár, prísažní) a zemepáni resp. ich úradníci. Predurbársky stav zachytáva okrem iného aj rozvrstvenie roľníckeho obyvateľstva z hľadiska ich poddanského postavenia a z hľadiska ich poddanskej pozemkovej držby. Z hľadiska osobného postavenia sa delili na:
• Večných poddaných
• Poddaných s právom voľného sťahovania
Z hľadiska pozemkovej držby sa delili na:
• Sedliakov
• Želiarov s domom
• Želiarov bez domu (podželiarov)
V rámci urbárskych povinností poddaných boli prijaté 3 základné princípy, týkajúce sa feudálnej renty:
a) druh a výška poddanských povinností sa určili podľa platných zákonov
b) poddanské povinnosti sa stanovili presne a jednotne pre celé Uhorsko
c) poddanské povinnosti sa stanovili pomerne k výnosnosti usadlosti a jej kvalite
4.1 Pracovné povinnosti poddaných
1) záprahová a ručná robota
Pod robotou sa rozumela práca, ktorú bol poddaný povinný týždenne vykonávať so záprahom alebo osobne v prospech svojho zemepána. Každý poddaný, ktorý držal celú sedliacku usadlosť bol povinný odpracovať 1 deň v týždni so záprahom, teda ročne 52 dní alebo miesto toho podľa voľby zemepána 104 dní ručnej roboty. Poddaní so zlomkovými usadlosťami boli povinní robotovať pomerne k držaným usadlostiam: želiar s vlastným domom mal odpracovať ročne 18 dní ručnej roboty a podželiar len 12 dní ručnej roboty
2) dlhá furmanka
Zemepáni používali na dopravu svojich tovarov na vzdialené odbytištia ako aj na dovoz spotrebného tovaru pre seba poddanské záprahy. V zmysle tereziánskeho urbára boli povinní 4 celousadníci každoročne raz dať k dispozícii zemepánovi jeden voz so štvorzáprahom na ďalekú furmanku.
3) narúbanie a dovoz dreva pre zemepána
Táto povinnosť sa vzťahovala na narúbanie a dovoz jednej objemovej siahy dreva (dvaja manualisti). Povinnosťou narúbať a nachystať siahu dreva mali všetci manualisti (teda želiari a poželiari). Povinnosť odvozu dreva zaťažovala sedliakov, každý celousadlík mal odviezť jednu objemovú siahu dreva priamo na majer.
4) poľovka na škodnú zver
Táto povinnosť zaťažovala všetkých poddaných bez rozdielu a to v rozsahu troch dní. Zemepán mal dodať zbrane a strelivo. Povinnosť sa vyžadovala aj vtedy ak išlo o šľachtickú zábavu.
5) robota na oprave mýtnych ciest a mostov
6) dovoz deviatku zemepánovi
4.2 Naturálne povinností poddaných
1) rastlinný a živočíšny deviatok
Aby zemepáni nedávali prednosť plneniu deviatku (deviata časť z dosiahnutej úrody) v peniazoch sa peňažná náhrada za deviatok in natura určila pomerne nízkou sumou.
2) viničný deviatok a horné právo
Viničný deviatok predstavoval deviatok vína, ktorú mal užívateľ vinohradu odovzdávať zemepánovi a horné právo bola určitá dávka muštu alebo vína bez ohľadu na množstvo úrody v tom ktorom roku.
3) danky a príležitostné výpomoci
Danky boli istou formou naturálnej dane, ktorú tereziánsky urbár stanovil takto: 2 kurence, 2 kapúne, 12 vajec a jednu holbu topeného masla. Okrem toho obce, ktoré mali aspoň 30 celých usadlostí, mali dať ročne po jednom teľati a u obcí pod 30 usadlostí mal dať každý sedliak náhradu vo výške 3 grajciarov.
Nevzťahovalo sa to na želiarov a podželiarov.
4.3 Peňažné povinnosti poddaných
1) domová činža
Predstavovala 1 zlatý splatný rovným dielom na Jura a Michala a obmedzená bola len na tých poddaných, ktorí mali vlastné domy (teda sedliakov a želiarov).
2) príležitostné peňažné príspevky poddaných
Spadal sem predovšetkým príspevok na vykúpenie zemepána z vojnového zajatia a povinnosť prispieť svojmu zemepánovi na výdavky z účasti na sneme.
4.4 Práva zemepána voči poddaným
1) vlastnícke právo zemepána k pôde
2) regálne práva zemepána:
       a) právo na odúmrť po poddanom
       b) zemepanský dozor nad tútormi a kurátormi
       c) právo poľovky, rybolovu a chytania vtákov
       d) právo výčapu a výroby liehovín a nápojov
       e) právo výseku mäsa
       f) právo mlyna
       g) právo trhové
       h) právo mýtne a právo prievozu
       i) zakázané body
3) vrchnostenská právomoc zemepána:
       a) zemepanské súdnictvo v občianskych sporoch
       b) zemepanské súdnictvo v trestných veciach
       c) správa poddanských obcí
       d) urbárska regulácia a feudálna zákonnosť