Obdobie stredného paleolitu je od konca holšteinského komplexu až po začiatok mladého paleolitu. Je známy dramatickými, striedavo sa meniacimi prírodnými scenériami, ktoré zasiahli do vývoja ľudskej populácie a ich kultúr. Podnebie sa všeobecne ochladilo a do strednej Európy sa už nedokázali vracať teplomilné biotopy a zvieratá.

Tak sa príroda vyvíjala vlastným vlastným spôsobom v rozpätí medzi subartickou prírodou a prírodou mierneho pásma. Pôvodné periglaciálne zóny sa stále viac posúvali na sever. Lesostepné oblasti boli bohaté na množstvo biomasy, veľkých cicavcov, bylinožravcov a prostredie sa stalo vhodným pre rozvoj loveckej spoločnosti.
Pohyby biomás celého európskeho subkontinentu sa rozdelili na dve časti. Časť pohybov v miernom pásme sa realizovali do severnej časti Európy a časť zase do južnej. V tejto južnej a severnej časti dochádzalo k preľudneniu. Populácie sa začali masívne sťahovať do južnej časti cirkummediteránneho priestoru, severnej časti Afriky a na Blízky Východ, a tam došlo k ich veľkému vývoju.
Predstavitelia tejto populácie boli už ľudia moderného typu, zaradení k starým sapiens. formám (napr. mohlo dôjsť až k vzniku Homo sapiens sapiens). Nové populácie získali adaptačné schopnosti, tým je možné vysvetliť ich rýchle prenikanie cez rôzne klimatické pásma a ich demografickú úspešnosť pri vytlačení neandertálskej populácie na začiatku ml. paleolitu.
Stredný paleolit sa delí na starší a mladší a hranicou medzi nimi je začiatok poslednej doby mezolitovej.
Stredný paleolit bol vyčlenený ako epocha založená na vyspelej technológii výroby oštepov ako budúci polotovar výroby nástrojov vopred pripravovaných jadier. Tento postup predstavoval operačný reťazec, ktorý dokladá sofistikovanú výrobnú činnosť založenú na štandardizovaných výrobných postupov vedúcich k finálnym nástrojom. Toto obdobie bolo teda ohraničené výskytom preparovaných jadier. Táto teória bola prijatá aj u nás a na jej základe bol vytvorený pojem staršieho stupňa stredného paleolitu.
Hranica začiatku stredného paleolitu bola stanovená na technologickom a geochronologickom princípe, a to na začiatok saalského glaciálu. Vyskytujú sa tu aj niektoré typické stredo a mlado paleolitické formy artefaktov, a preto sa môže mladší stupeň starého paleolitu považovať za akýsi medzistupeň starým a stredným paleolitom. St. stupeň stredného paleolitu sa odohrával v tzv. saalskom komplexe. Stredná Európa je pre toto obdobie charakteristická neveľkým množstvom pästných klinov, vyspelou levalloiskou, čepeľovou technikou a veľmi pokročilou technológiou výroby oštepov a čepelí z komplikovanými jadrami (lokality v Nemecku, Bečove IV. a Čechách). Stredopaleoilitickí lovci sa osídľovali pri riekach a krajinu pokrývala parková tundra so zmiešanými ihličnatými a listnatými lesmi a čiernozemou stepou. Dôkazom sú nálezy kostí mamutov, slonov, nosorožcov, bizónov, koňov a sobov. Jadra dokazujú používanie levalloiskej techniky a sú v rôznom štádiu používania. Ich veľkosť sa pohybuje medzi 3-21 cm, s dominanciou (70%) v rozmedzí 6-11 cm. Prevažujú prípravné oštepy, pravidelne formované veľké oštepy (vzácne), čepele a ojedinele sa stretávame s plošne opracovaným nožom. Ďalšiu samostatnú skupinu tvorili: polyedry, sféroidy, subsféroidy, diskoidy a kuboidy. Častý výskyt aj poškodených nástrojov alebo ich zlomkov, takže asi ½ týchto artefaktov predstavuje odpad. Kremenec sa stal základným zdrojom na výrobu kamennej štiepanej industrie a vyrobené je z neho 93, 72% všetkých artefaktov. Je istá podobnosť technológie výroby kamennej štiepanej industrie aj v ďalších náleziskách. Výroba nástrojov je celkovo dokonalejšia a elegantnejšia.
Mladoacheuléenske lokality (ml. acheuléen spadá do saalského glaciálu) sú rozdelené do 3 skupín:
1. s bohato zastúpenými pästnými klinmi
2. s chudo zastúpenými pästnými klinmi (stredoeurópske nálezy)
3. bez pästných klinov
Mladý acheuléen je významnou epochou, založenou na výrobe levalloiských jadier, oštepov i hrotov ako prostriedkov k získavaniu ďalších medziproduktov k vytváraniu nástrojov. Mladý acheuléen chronologicky spadá do obdobia začiatku stredného paleolitu (jeho st. fáze, do doby saalského komplexu = chladnejšej fázy a wartského zaľadnenia). Svedčí o tom adaptácia a preorientovanie populácie na chladnú klímu.
Extrémne zmeny týchto klimatic. podmienok mohli podmieňovať „striedanie“ kultúr podľa prispôsobovania sa na danú klímu. A tak mohlo dochádzať k ich miešaniu a vzájomnému kult. ovplyvňovaniu. Kultúra v ml. acheuléene predstavuje zrejme jeden z posledných (homogénnych) prejavov na území Európy a predstavuje ich ako vyspelých tvorcov dokonalej industrie.
Zásadná zmena nastala v ďalšom interglaciále, keď strednú Európu ovládli kultúry už plne stredopaleolitické = bez pästných klinov a levalloiskej techniky.
Prevažujú tu: podložky, otĺkače, drasadla, hroty s retušovaním, rydla, vrtáky, dláta, sekáče, opracované nože používanie farbiva (oker, žltočervená, červená) a palety na roztieranie týchto farbív (3D predmety). Známe nálezisko Ehringsdorf: jadier 8,5%, (sú nepravidelné, polyedrické, pyramidálne a diskovité), oštepov 81%, 20% fasetovej úderovej plochy, čepeľové oštepy. Dĺžka nástrojov sa z 50% pohybuje v rozmedzí 50-100 mm, väčšia časť (52,9%) medzi 30-50 mm. Z tohto dôvodu nemožno túto industriu považovať za mikrolitickú. S ďalším zaľadnením nastupuje v strednej EÚ radiálny vývoj stredopaleolit. kultúry, ktorá ešte niekedy odráža silný vplyv acheuléenu (napr. nálezisko Ochtmissen) a predstavujú hybridnú kultúru medzi acheuléenom a moustérienom (stredný paleolit). Výraznú skupinu bez pästných klinov s levalloiskou technikou zastupuje nálezisko Rheidahlen- Ostecke (vrstva B3), s vyspelou stredopaleolit. kultúrou. Strednú Európu prekvapivo osídlili staré populácie s drobnou industriou, a vyhľadávali hlavne termálne vody a jaskyne. Tato kultúra sa volá taubachien (podľa náleziska Taubach). Prevažujú: drobné drasadla s retušou a zúbkované nástroje, škrabadla a rydla (menej). Výrazným prvkom sú obojstranne plošne opracované nástroje. Veľmi málo zastúpené sú nože. Taubachien poukazuje na to, že stredoeurópsky priestor bol populačne a kultúrne pomerne zložitý.
V počiatočnom období posledného zaľadnenia (v jeho mierne teplejších období), sa objavujú veľmi výrazné (niektoré) stredopaleolitické nálezy, ktoré hovoria o vyspelom charaktere mladopaleolitických čepeľových kultúrach. Je to predovšetkým lokalita Rheindahlen- Westerwald B1 a Wallertheim D = dokazujú vývoj mieriaci k ml. paleolitu a nie kontakt s Homo sapiens sapiens. Na konci st. časti posledného zaľadnenia ovládol strednú Európu micoquien patriaci k jednej najrozšírenejšej a najrozmanitejšej stredopaleolitickej kultúre, a v tomto priestore sa rozdeľuje na 3 skupiny: západnú (územie Nemecka), východnú (územie Poľska a Slovenska) a strednú (územie Čiech a Moravy). Pre micoquien sú charakteristické predovšetkým plošne opracované pästné kliny (veľkých i malých rozmerov), opracované nože s retušovaním (odlišujú sa tvarom a spôsobom opracovania podľa rôznych lokalít), listovité hroty, retušované drasadla (rôznych foriem). V technike opracovania prevažuje: plošná retuš (striedavým spôsobom). Pomerne málo: jadier, a mizivý výskyt čepelí. Micoquien je silná a špecifická kultúra, ktorá ovládala strednú EÚ a predstavuje jeden z posledných rozmachov kultúr založených na bifaciálnej technike opracovania silicitov, a tak vytvorila technologický i kultúrny základ pre neskoršie stredopaleolitické kultúry s listovitými hrotmi. Vedľa tejto kultúry prežíva aj moustérien, ktorý sa delí na: moustérien levalloiskej tradície, moustérien typu Kartsein a moustérien zo zúbkovitou retušou.
Niektoré moustérienske lokality majú charakter loveckých staníc dokazujú to: zbytky krátkodobého sídelného objektu (priemer 5-6 m) s jednoduchým ohniskom, ale aj zo zahĺbeným ohniskom zo zložitou konštrukciou pece.

Stredný paleolit predstavuje vývojovo dynamické obdobie, v ktorom vznikajú silné kultúry s veľmi dlhou vývojovou tradíciou a značne vysokým kultúrnym štandardom. Dôležitý bol vynález konštrukcie obydlí, ktorá umožnila premiestniť ohniská a s nimi spojené zóny aktivít do ich vnútorného priestoru. To znamenalo dokončenie procesu nezávislosti na vonkajšom prostredí v klimaticky nepriaznivých podmienkach. Umelé mikroklíma umožnilo rozvoj celej komunity s ich pracovnou činnosťou (výroba nástrojov, spracovanie potravy, kontinuálny kontakt), čo urýchľovalo sociálny i duševný vývoj. Zlepšila sa aj technika a organizácia lovu, lepšie využívanie zdrojov surovín. Ustálila sa takmer dokonalá technológia výroby kamennej štiepanej industrie z vopred pripraveným jadrom a tiež výroba čepelí. V tomto období boli tiež vyrábané brúsené kostné hroty ako súčasť vylepšených loveckých zbraní. O vyššej úrovni duševných kapacít stredopaleolit. ľudí svedčia doklady symbolického chovania napr. zámerné používanie farbiva (Bečov) a to viedlo až k ozdobovaniu, pochovávaniu formou inhumácie do vyhĺbených hrobových jám a vkladanie tiel v rituálnych polohách. To všetko predznamenávalo začiatok mladého paleolitu a v mnohých aspektoch sa mu aj vyrovnávalo. O podobnosti týchto dvoch základných vývojových trendov svedčia tzv. predchádzajúce kultúry. Základné kultúrne vynálezy a trendy, ktoré spájajú starý a stredný paleolit, vytvorili predpoklady pre mladopaleolitickú kultúru.