Priemyselná revolúcia v Anglicku

Rozvoj priemyslu začiatkom 19. storočia spôsobil vo Veľkej Británii veľké zmeny. Začali sa prejavovať už v 16. a 17. storočí, kedy si bohatí obchodníci najímali robotníkov na domácu výrobu látok. Prvé stroje umožňujúce hromadnú výrobu textilných látok boli vyrobené v polovici 18. storočia. Obchodníci preto investovali peniaze do tovární, nakupovali nové stroje a najímali robotníkov. V tomto období bolo založených veľa baní a železiarní, v ktorých sa spracúvali nerastné suroviny určené na výrobu strojov. Postupne sa aj v iných priemyselných odvetviach začali zavádzať stroje. Hromadne vyrobený tovar sa predával veľmi lacno doma i v zahraničí. Tieto zmeny spôsobili, že sa celé rodiny sťahovali z vidieka do miest za vidinou pracovných príležitostí. Žili v malých, terasovite postavených domčekoch, ktoré vyrástli hlavne v okolí tovární a baní. Muži, ženy a deti pracovali 6 dní do týždňa denne 12 hodín. Na jednej strane boli platy robotníkov veľmi nízke, na druhej strane sa z majiteľov tovární stali veľkí boháči. Nevyhnutnosť zabezpečiť dopravu tovaru a pracovných síl medzi jednotlivými mestami viedla k rozvoju železníc. Textilná továreň
Robotníci pracujúci v textilných fabrikách na pradiarskych alebo tkáčskych strojoch roky tkali ručne vo svojich domčekoch. Tento spôsob výroby sa nazýval domáca výroba. Prvé stroje boli vyrobené v polovici 19. storočia a urýchlili pradenie i tkanie. Tento spôsob výroby, známy ako továrenský systém, bol však príliš drahý a pre domácich robotníkov zložitý. Majitelia tovární zaviedli stroje do svojich fabrík a zamestnávali robotníkov, ktorí na nich pracovali.
Malí robotníci
Na začiatku priemyselnej revolúcie využívali majitelia tovární detskú pracovnú silu. Deti pracovali až 16 hodín denne a vykonávali rôzne namáhavé práce, napríklad ťahali v baniach po koľajniciach ťažké vagóny plné uhlia.
Rýchle tkáčske stroje
Jeden z nových spriadacích strojov zvaný Jenny spracúval naraz osem nití, ale obsluhoval ho len jeden človek. Stroj vymyslel Angličan James Hargreaves roku 1764 a o pár rokov neskôr roku 1769 bol nahradený vodným rámom, ktorý vyrobil Richard Arkwright. Stroj poháňala vodná energia a nite sa rýchlo pohybovali a točili okolo niekoľkých cievok. O 10 rokov neskôr prišiel Samuel Crompton so svojím pradiarenským strojom, ktorý bol poháňaný parou alebo vodou a mohol spriadať naraz až 1000 nití.
Raketa Georga Stephensona
V 60. rokoch 18.

storočia vynašiel škótsky vynálezca James Watt parný stroj, ktorý pracoval na princípe stlačenej pary. Mal oveľa väčší výkon ako predchádzajúce parné stroje a využíval sa vo fabrikách na pohon valcovaní, zdvíhacích strojov a iných zariadení. Roku 1803 použil Richard Trevithick a o rok neskôr George Stephenson parné stroje v lokomotívach, ktoré ťahali nákladné vagóny. Stephenson potom zhotovil lokomotívu, za ktorou boli pripojené osobné vozne s cestujúcimi. Nastal obrovský rozvoj železničnej dopravy.
Oceliareň.
Tvrdé železo, známe ako oceľ, bolo objavené pred viac než 2tisícročiami, ale proces jeho výroby bol veľmi drahý. V 50.rokoch 19.storočia objavil anglický inžinier Henry Bessemer lacnú metódu spracovania surového železa na oceľ- Bessemerova metóda. Keďže oceľ mala oveľa dlhšiu životnosť ako železo, jej výroba sa za krátky čas rozšírila po celej Európe.
Zaoceánsky parník
Na konci 18.storočia začali lodiari stavať lode s parnými strojmi, ktoré slúžili ako hnacia sila. Charlotte Dundas bola pravdepodobne prvá úspešná loď s parným pohonom, ktorú od roku 1801 v Škótsku používali jako ťažný čln.Trup lodí sa už v 40.rokoch 19.storočia vyrábal zo železa, čo napomohlo zavedenie výroby rýchlych a veľkých zaoceánskych parníkov. Rozvoj lodnej dopravy zrýchlil prepravu obrovských nákladov, s čím súvisel prudký rozvoj svetového obchodu. Z britských kolónií, ktoré boli výnosným trhom, sa dovážali nerastné suroviny.