Akná sú štíhle, úzke, zakončené lomeným oblúkom. V priečelnej časti chrámu sa robili okrúhle okná - ružice. Renesančný sloh

V 14. storočí vzniká v Taliansku filozofia humanizmus, ktorý opúšťa stredoveký ideál zdôrazňujúci večný posmrtný život. Humanizmus vyrastá z prebudeného záujmu o prírodné vedy, študujú sa antické diela, diela gréckych a rímskych filozofov, zväčšuje sa život , čo , pochopiteľne , preniká aj do umenia , ktoré sa plne stavia človeku do služieb. Architekt sa opiera o poznatky matematiky, geometrie a fyziky. Názov renesancia pochádza z talianskeho slova rinascita - znovuzrodenie klasickej antickej architektúry.

Architektúra

V architektúre sa stáva základným článkom nie cirkevná ale svetská stavba - paláce , meštiansky dom. Architektúra opúšťa vysoké rozsiahle priestori a prispôsobuje ich človeku. Základným prevkom renesančného slohu je horizontálna priamka, prísna harmónia a súmernosť jednotlivých častí , ktoré pôsobia chladnou a premyslenou vážnosťou a racionálnosťou. Renesančný sloh je strohý takmer bez ozdôb, klasický štýl. Okrem početných chrámov a kostolov sa v renesančnom slohu stavali zámky , pevnosti , mestské hradby , paláce, letné sídla a obytné domy. Rozmanitosť stavieb podmieňuje individuálna ľubovoľnosť, při ktorej sa používajú iba jednotlivé architektonické články.
Typické architektonické články renesančného slohu sú:
- stena - bola dôležitým miestom maliarskej výzdoby, ktorú pokrývali obrazy často veľkých rozmerov
- klenby - používala sa pologuľovitá , hranatá kupola , mušľovitá kupola.
- stĺp - bol hladký a oblý , používal sa ako podporný článok
- oblúk - charakteristický článok použitý najmä v arkádach - rad oblúkov spojených stĺpmi
- rímsy - mohutné profilované a článkované pásy,

Barokový sloh

Tvorbou Michelangela dosiahla renesancia svoj vrchol a v 16. storočí sa začala premieňať na nový sloh - barok. Barok svojou dynamickosťou , monumentálnosťou, rafinovanosťou a nádhernou plne vyjadruje absolutistickú moc štátu a cirkvi. Reformačným hnutím cirkev stratila mnoho svojich prívržencov, preto sa usilovala znova zapôsobiť na city jednoduchého človeka , žijúceho v neuveriteľnej biede, presvedčiť ho a získať ho späť do lona katolíckej cirkvi. Je to umenie protireformačné , reprezentované jezuitami. Je to posledný sloh , ktorý má v dejinách umenia širšiu platnosť a ktorý sa udržal v dlhšom časovom rozpätí. V tomto období vzniklo veľa cirkevných stavieb, kostolov, kláštorov.