Súbežne s cirkevným umením vytvára si i pokroková buržoázia svoje umenie odlišné od cirkevného svetskou tematikou a stáva sa nositeľom pokrokových myšlienok. V tomto umení sa koncentruje pozornosť umelca na poznanie človeka, jeho povahy, problematiky, jeho vnútorného i vonkajšieho sveta. Je to tzv. barokový realizmus, ktorý odzrkadľuje objektívnu skutočnosť.

Architektúra

Barokový sloh sa v architektúre prejavuje stavbou pompéznych kostolov so zložitými pôdorysmi, v ktorých jednotlivé priestory vytvárajú mnohotvárne členené celky. Steny, ktoré sú bohato ozdobené ornamentami i sochami, vzrušene sa prehýbajú a vlnia. Kupolami i oknami chrámových priestorov preniká svetlo, ktoré rafinovane osvetľuje fresky s anjelmi, božskou trojicou, a tak otvára pohľad do umele vytvoreného priestoru nebies. Klenby sa tiež hodne ozdobovali nástennými maľbami. Účinok maľby sa zosilňoval množstvom zlatých ozdôb.

Rokokový sloh

Rokokový sloh nie je vlastne samostatným slohom, je súčasťou baroka, jeho ukončením. Okrem Francúzska, kde vznikol, vo veľkej miere sa uplatnil aj v Rakúsku. Jeho trvanie sa počíta od roku 1720 do roku 1780. Jeho vlastný pôvod třeba hľadať v spojitosti s dobovou obľubou čínskeho, japonského i domáceho porcelánu, ktorý sa veľmi rozširoval a priniesol so sebou nežné, jemné a hravé tvary. Štýl týchto maliarov prevzali i stolári, štukatéri a čalunníci, ktorí v tomto poňatí vytvárali útulné dekoratívne interiéry, čo ovplyvnilo aj architektúru. Ťažké veľké barokové izby francúzskej šľachte nevyhovovali, a preto si robila malé miestnosti a bohatou výzdobou. Celá výzdoba sa uskutočňovala v teplých farbách, všetko bolo vyumelkované a teplé farby boli hlavným zdrojom interiérovej výzdoby. Mohutné tvary barokového umenia sa menia na drobné, jemné venčeky a nežné kvetinky, Prechod baroka do rokoka sa dá niekedy ťažko rozoznať a nedá sa ani povedať, kde sa končí baroko a kde začína rokoko. Rokoko sa uplatňovalo v každom druhu drobných remesiel. Vonkajšie tvary sa veľmi nelíšia od baroka.