Adolf Hitler bol Rakúšan so židovskými koreňmi, a predsa sa vyhlasoval za „najnemeckejšieho“ z Nemcov a kruto prenasledoval židov. Narodil sa 20. apríla 1889 ako 6. z 8. detí. Jeho otec sa volal Alois Hitler a bol colným úradníkom. Pochádzal z chudobnej rodiny a pozícia colného úradníka bolo na jeho pomery niečo úžasné. Bol to nemanželský syn slúžky Anny Schiklgruberovej a bohatého Žida Frankenbergera, u ktorého slúžila. Alois však bol pokrstený po matke, Schicklgruber. O 5 rokov sa matka vydala za Johana Hiedlera, ale Alois sa dal premenovať na Aloisa Hitlera. Bol teda polovičný žid. Keď sa narodil Adolf, volal sa už teda Hitler a bol štvrtinový žid, nie teda čistá árijská rasa, ako o ňom vyhlasovali. On to však o sebe nikdy verejne neprehlásil.
Hitler vyrastal ako každý normálny chlapec v jeho dobe. Reči, že odtrhával vtákom krídla, sú čisté výmysly. Od svojich rovesníkov sa odlišoval len tým, že bol inteligentnejší ako oni. Učitelia ho mali radi, a keby im vtedy niekto povedal, že tento chlapec o niekoľko rokov zapríčiní druhú svetovú vojnu a že nechá povraždiť milióny židov, asi by ho považovali za blázna.
Po ukončení reálky v roku sa rozhodne byť maliarom. Venuje tomu všetko svoje úsilie a voľný čas. V roku 1908 sa prihlási na prijímaciu skúšku na umeleckú akadémiu. Nespraví ju, no ostáva vo Viedni bývať na internáte, lebo chce skúsiť šťastie na budúci rok. Dostane však ťažkú pľúcnu chorobu a tak sa jeho nádeje rozplynú. Lieči ho doktor Bloch. Po smrti matky, ktorú veľmi miloval sa dostáva na morálne dno. Ani druhú skúšku nespraví. Odchádza z internátu a 26. júna 1910 sa ubytuje v mužskom útulku, za tri koruny týždenne. Opäť začína študovať, teraz však ako samouk. Teraz však nie maliarstvo, ale politiku. Len tak sa začína flákať po meste. Raz keď takto chodí ani nevie kam, tak hlboko sa zamyslí, že si nič okolo seba nevšíma. Keď sa prebudí, prvé čo uvidí, je Žid v kaftane. Vtedy v ňom vzbĺkla nenávisť voči nim a všetku pliagu ľudstva pripisuje im. Tu sa rodia počiatky Hitlerovho antisemitizmu a obrovská nenávisť k marxizmu. Neskôr si za pár halierov kúpi brožúry s antižidovskými a nacionalistickými myšlienkami, ktoré vychádzajú dva razy do mesiaca s nakresleným hákovým krížom uprostred. Z týchto letákov čerpal myšlienky pre svoju knihu Mein Kampf. Tu niekde sa rodí jeho nová ideológia a presvedčenie, že za všetku pliagu na svete sú zodpovední židia, ako takí. V Nemecku však nastúpil do armády, do 16. bavorského záložného pluku a odchádzajú už 21. októbra 1914 na front. Začiatkom decembra je Hitler vyznamenaný železným krížom II. a neskôr aj I. stupňa. Na fronte sa ešte viac sformovalo jeho vnútorné presvedčenie. Keď 12. marca 1918 sa Nemcom nepodarí posledný úder (koniec I.sv.), všetko je už zrátané. Hitler opäť obviňuje židov. V roku 1920 zakladá Adolf Hitler Nacionalisticko-Socialistickú Nemeckú robotnícku stranu. Nazývali ich aj Nacisti. Volali všetkých Nemcov, aby sa spojili do jedného štátu, ktorý by tvorili len príslušníci čistej Árijskej rasy svetlovlasých a modrookých Nemcov.
Adolf Hitler bol za dobíjania Berlína (1945) schovaný v protileteckom kryte a v podvedomí, že je už koniec sa rozhodol skoncovať so svojim životom. Kryt sa nachádzal 16 m pod zemou a mal železobetónové steny. Tam Hitler čakal so svojimi najvernejšími a počúval ustavičné dopadanie bômb na Berlín. Asi vtedy ho napadla tá bláznivá myšlienka. 23 apríla Adolf oznámil svoje rozhodnutie spáchať samovraždu a nechať odstrániť svoje telo. Chcel sa vyhnúť tomu, aby sa jeho telo nestalo exponátom. Krátko nato, napísal dva testamenty, jeden osobný a druhy politický. Tam vymenoval ríšskeho kancelára Goebbelsa. V nasledujúci deň sa dozvedel o smrti Mussoliniho. Od vtedy si Hitler pripravoval svoju samovraždu. Najprv si dal zabiť psa a 29.aprila sa dal zosobášiť so svojou milenkou Evou Braunovou. Predposledný deň pred svojou smrťou sa Hitler rozlúčil so svojimi najbližšími a potom sa utiahol so svojou ženou do bunkru, zaznel výstrel a potom vošli dnu jeho najbližší a uvideli ležať Adolfa Hitlera v kaluži krvi s prestrelenou hlavou a vedľa neho otrávenú Evu Braunovú. Hitlera odniesli do záhrady a tam vykopali jamu a vyliali na nich 180 litrov benzínu. Telá horeli celá deň. Rusi, ktorí vtrhli do bunkru našli mnoho tiel, ale Hitlerovo nebolo medzi nimi. Nikto nevie s istotou povedať, čo sa stalo s popolom a kosťami Adolfa Hitlera, ktoré asi nezhoreli úplne.
Prvý slovenský politik, ktorý sa stretol s Hitlerom, bol Vojtech Tuka. Hitler ho prijal 12. februára 1939 a Tukovi sa podarilo získať Hitlerov záujem a jeho prísľub, že sa bude venovať riešeniu slovenskej otázky. Medzi Hitlerom a prezidentom Slovenskej republiky Jozefom Tisom sa vytvoril špecifický vzťah. Hoci Hitler vo všeobecnosti nemal rád cirkev a Tiso bol katolícky kňaz, napriek tomu si ho Hitler veľmi obľúbil. Tiso požíval jeho dôveru až do konca vojny. Vďaka tomuto sa Tisovi podarilo získať od Nemcov mnohé ústupky.
Nacistický vodca Adolf Hitler nemusel svet zatiahnuť do najhoršej vojny v dejinách ľudstva, keby by ho v januári 1894 pred smrťou utopením v ľadovej rieke nezachránil kňaz. O kurióznom historickom momente informovala nemecká historička Anna Elisabeth Rosmusova.Tá údajne v archíve našla článok z denníka Donauzeitung, ktorý v januári 1894 informoval o záchrane nemenovaného 4-ročného chlapca. Pod tým sa prepadol ľad a skončil tak pod hladinou rieky Inn pretekajúcej mestom Passau, kde budúci vodca Nemecka prežil časť svojho detstva. Malého Adolfa mal vtedy zachrániť duchovný Johann Kühberger, ktorý tento príbeh vyrozprával svojmu nástupcovi Maxovi. Autenticitu príbehu podľa historičky Rosmusovej potvrdzujú obyvatelia Passau, kde ho údajne všetci veľmi dobre poznajú.