Dejiny Slovenska od príchodu Slovanov do roku 1434 (+ Český štát)

Slovania
V dôsledku sťahovania národov, sa začali sťahovať aj slovania a to na tri hlavné smery: a) východný- dnešné Bielorusko, Rusko, Ukrajina
b) západný- dnešné Poľsko, Slovensko, Česko, Polabský Slovania
c) južný- dnešné Chorvátsko, Srbsko, Slovinsko, Bulharsko a Macedónia
poľnohospodárstvo- roľníci a pastieri
remeselnícto- hrnčiari
tkanie látok
kováči
tesárstvo
lesné včelárstvo- brtníctvo
Polyteizmus- mnohobožstvo, neskôr prijali kresťanstvo
Svojich mŕtvych pochovávali Ţ verili v posmrtný život
trizny- pohrebné slávnosti
žili v rodoch- na čele stál starešina Ţ patriarchát (rody tvorili kmene a tie sa
spájali do zväzov- Samo)
Južný slovania: - osídlovali Balkánsky poloostrov – patril Byzanskej ríši
- spájali sa do kmeňových zväzov, na Balkánsky polostrov prichádzajú Bulhari- kočovníci(turko-tatársky národ)
- spojili sa a vytvorili 1.štát- Bulharský štát (náčelník bol Chán Asparuch)

Na územie dnešného Slovenska a Moravy prichádzali kočovné bojové turko-tatárske kmene Avari :
- základom ich vojska bola jazda a preto ich Slovania nazývali. obry
- ich náčelníkom bol Bajan
- 568- Avari prišli na Podunajskú nížinu, kde už boli slovania
- stavali hrinky- kruhové opevnenia
- Avari si chceli podmaniť slovanov a preto na obranu pred nimi vynikla Samova ríša (623 – 658)
Samo: - franský kupec, pridal sa so svojou družinou ku slovanom a stal sa. ich vodca
- bojoval proti Avarom a Frankom (franský kráľ Dajobert), víťazstvo Sama pri Vogatisburgu 631
- po smrti sama sa ríša rozpadla
- toto obdobie opísala Fradegarova kronika (ako jediná)
Avarov porazil Karol Veľký (franský panovník) Ţ predpoklad pre vznik slovanských kniežactiev: Moravské a Nitrianske





Veľka Morava
Predpoklad vzniku bola porážka Avarov. Na našom území vznikli dve významné kniežactvá: Moravské - Mojmír
Nitrianske – Pribina ( 1.

kostol v Nitre 828)
Silnejšie Moravské kniežactvo Ţ ovládnutie Nitrinskeho
833- vznik Veľkej Moravy (1.štát západných slovanov)
Pribina z nitrianskeho kniežactva ušiel Ţ Nemecký cisár mu zveril správu nad zadunajskom (pevnosť Blatnohrad)
Vláda Mojmíra(833-846): šírenie kresťanstva z Nemecka (Východo franská ríša)
Vláda Rastislava(846-870): - snaha zbaviť sa Nemeckej nadvlády – chcel . vlastných duchovných
- obrátil sa na Byzanskú ríšu (cisár Michal III)
- v roku 863- Solúnsky bratia Konštantín a Metod:
- 1. písmo hlaholika
- založili na našom území školy
- preložili do staroslovenčiny bohoslužobné knihy(kresťanstvo šírili v staroslovenčine)
- obhajovali starosloviensku bohoslužbu v Ríme, pápež Hadrián II dal súhlas
- Metod sa na radu Koceľa(syn Pribinu) vrátil do Ríma a stal sa arcibiskupom
Ďalší vývoj Veľkej Moravy:
- rozpor medzi Rastislavom a Svätoplukom
- Rastislav bol pre zradu Svätopluka uväznený, Svätopluk tiež
- Správu nad Veľkou Moravou prebrali franský miestodržitelia
- Vzniká nespokojnosť s vládou Ţ povstanie, Svätopluk oslobodený z väzenia, postavil sa na čelo povstania a stal sa vládcom Veľkej Moravy
Vláda Svätopluka(871-894): - najväčší územný rozmach Veľkej Moravy
- Veľká Morava si pripojila nové územia (časť Poľska, Čechy- Lužice a Zadunajsko)
- Podporoval nitrianskeho biskupa Wichinga a po smrti Metoda vyhnal Svätopluk jeho žiakov
Vláda Mojmíra II(894-906): - za jeho vlády nastala strata území
- rozpory vo vláde, začali útočiť Maďari Ţ zánik Veľkej Moravy
Príčiny zániku Veľkej Moravy:
1, Vnútorné: - hospodárska vyčerpanosť
- boje o moc medzi Mojmírom II a Svätoplukom II
2, Vonkajšie: - nájazdy Bavorov a Maďarov(porazil ich germánsky panovník)
Strediskami remesiel, obchodov a správnej moci boli Hradiská(Nitra, Pohansko, Staré Město, Mikalica)
- stavali sa rotundy a baziliky
- položili základy literatúry a písomníctva (Proglas, Moravsko panónske legendy)
- založenie veľkomoravskej a cyrilometodskej tradície(17-18 stor.- národné obrady)
Český štát
- územie Čiech osídlili viaceré kmene(slovanské kmene, Česi, Dadleli...)
- Přemyslovci sa stali panovníkmi aj nad ostatnými kmeňmi
- pôvodne to patrilo k Veľkej Morave, po smrti Svätopluka sa osamostatnili Ţ vznik Českého štátu
Václav I: - podporoval kresťanstvo
- ústupky voči GermánomŢ nespokojnosťŢBoleslav ho dal zavraždiť. a stal sa kniežaťom
Boleslav I: - 955 bitka pri rieke Lech (ger+cz vs. Maď)
- rozšíril územie Čiech o Sliezko, Moravu, časť Považia a Malopoľsko
Boleslav II: - proti nemu sa postavili Slavníkovci Ţ Boleslav II ich dal povraždiť
Břetislav: - chcel povýšiť pražské biskupstvo na arcibiskupstvo
- organizoval výpravy do Poľska
Př. Otakar I: - na základe Zlatej buly sicílskej (1212)získal dedičné právo na trón
- od vtedy boli kráľmi synovia
Př.

OtakarII: - kráľ ,,železný a zlatý“ (železný- vojsko, zlatý- bohatstvo
- zmena v dani
- nové nálezy striebra (Kutná hora)Ţ český groš
- chcel sa stať nemeckým cisárom, ale nezvolený, zvolili Rudolfa Habsburgkého
- bojoval s viacerými panovníkmi (Bela IV)
- pripojil si Štajersko(Rakúske krajiny)
- Bela IV porazil l260 pri Kressenbrunne na Moravskom poli
- Musel sa vzdať Rakúskych krajín v prospech Rudolfa Habsburského Ţ snaha o ich opätovné získanie
- 1278 padol v bitke na Moravskom poli
- za jeho nedospelého syna vládol Oto BrandemrurgskýŢ úpadok Čš.
Václav II: - rozvoj miest, upevnil si moc
- zahraničná politika- získal si Poľskú korunu a Uhorskú korunu pre kráľoviča Václava III
Václav III: - posledný z rodu Přemyslovcov po meči
- počas výpravy do Poľska bol zavraždený v OlomouciŢPřemyslovci vymreli po meči
Vláda Luxemburgovcov
Ján Luxemburský:
- sľúbil, že sa bude zdržiavať v Prahe, čo porušil
- výbojná politika- rozšíril Čš o Lužice a Sliezko
- potvrdil nové výsady šľachte
- padol počas 100-ročnej vojny (na strane Francúzska)
Karol IV:
- najvýznamnejší Luxemburg
- najväčší kultúrny, územný, hospodársky a politický rozmach Čš.
- Nemecký cisár
- Založil Nové mesto Pražské, 1348- Karlova univerzita
- V
- Vybudoval: a)Karlštein- gotika
b)Chrám sv. Víta
c)Karlov most- 1.kamenný most v strednej Európe
- Snaha obmedziť privilégia šľachtyŢ listina MAJESTAS CAROLINA- neúspech
- Rozšíril územie o Dolnú Lužicu, Sliezko a Brandembursko
- Vytvoril tzv.českú korunu (štátoprávna inštitúcia, ktorá združovala Čechy a krajiny Čš.
- Dostal titul otec vlasti
Václav IV:
- Slabí panovník, nespokojnosť Ţ stratil titul nemeckého cisára
- rozpory medzi šľachtou(vyžšia vs. nižšia) Ţ strácali pôdu
- rozpory medzi šľachtou a poddanými
- rozpory medzi nemeckým patriciátom a obyvateľstvom mesta
- rozpory chudoby a patríciov
- rozpory v cirkvi Ţ nespokojnosť Ţ obdobie schizmy
a) boli 2 pápeži (vyriešil to koncil v Kostnici)
b) nespokojnosť s bohactvom cirkvi, mravný úpadok
c) za jeho vlády káže v Betlehemskej kaplnke Ján Hus
- 1409- kutnohorský derkrét (počeštenie univerzity, Nemci na protest odišli)
Žigmund Luxemburský:
- uhorský a nemecký kráľ
- potlačil husitské hnutie a protihabsburské výpravy (1420 Husiti vs. križiaci pri Vitkove, zvíťazia husiti)
- vypracovali program-4 pražské atribuly(1420)
- 1, prijímanie pod oboma spôsobmi
- 2, slobodné božie slovo
- 3, aby prestalo svetské panstvo v cirkvi
- 4, aby ťažké hriechy svetská moc trestala
- 1420 založenie tábora, rozpory medzi husitmi, preto Žižka aj so svojimi stúpencami odišiel a založil mesto Oreb
- 1424 Žižka padol pri Přibystore, nastupuje Prokop Holý Veľký- zmena taktiky- spanilé jazdy(najmä proti Uhrom, Poliakom a Nemcom)
- 1431 najväčšia protihabsburská výprava- Domažlice(Bazilijský koncil- zúčastnil sa ho Prokop Holý a obhajoval 4. Pražské atribuly
- 1434 porážka radikálnych husitov a smrť Prokopa Holého, veliteľ Ján roháč z Dube, zvyšok radikálov sa bránil na hrade Sion, všetci padli
- 1434 smrť Žigmunda Luxemburského.