V európskych štátoch silnel nacionalizmus, Svätá aliancia bola proti a revolučné nálady prenikali aj do ostatných krajín. Vo Francúzsku vypukla nová revolúcia, kráľ zasahoval do slobody tlače. V Paríži postavili nové brigády, zosadili kráľa a nastúpil nový panovník Ľudovít Filip. Poliaci sa chceli oslobodiť spod ruskej nadvlády, Slovania sa zasa snažili presadiť samostatnosť v Habsburskej monarchii. Balkánske národy sa snažili vymaniť spod nadvlády Turkov (Osmanskej ríše).
Jar národov 1848/49
Túžba po vzniku národných štátov v Európe priniesla vlnu revolúcií, tzv. "Jar národov":
- Francúzsko- vzbura proti Ľudovítovi Filipovi, ktorý utiekol z krajiny a z Francúzska sa stáva republika na čele s novým prezidentom Ľudovítom Napoleonom (synovec bývalého cisára). Neskôr bol prevrat a obnovilo sa cisárstvo.
- Taliansko - rozdelené na 3. časti (Pápežský štát, Habsburská časť a Bourlonovská časť ) Guisseppe Mazzini - založil hnutie Mladé Taliansko, ktoré chcelo krajinu zjednotiť a zmeniť na republik.
- Nemecko - žiadali zjednotenie. Parlament prijal novú ústavu, panovníkom sa mal stať pruský kráľ, ten odmietal korunu z rúk revolucionárov
- Habsburská monarchia - veľa národov v jednom štáte. Slovanské národy sa hlásili k panslávizmu. Maďarské vojská dlho odolávali Habsburgovcom, potom boli pri Világosi porazení (Habsburgovcom prišli v rámci dohôd Sv. Aliancie na pomoc Rusi)
