• Dekrét č. 5/1945 Zb.

Je to dekrét, ktorý sa týka konfiškácie „nepriateľského“ majetku. Opatrenie, ktoré bolo zavedené dekrétom č. 5/1945 Zb. z 3. júna 1945, určovalo, že „akékoľvek majetkové prevody a akékoľvek majetkovo-právne konania, ak sa týkajú majetku hnuteľného či nehnuteľného, verejného či súkromného, sú neplatné, pokiaľ boli uzavreté po 29. septembri 1938 pod tlakom okupácie alebo národnej, rasovej alebo etnickej perzekúcie“ . Súbežne s týmto opatrením bola vydaná národná správa, ktorá dovoľovala vyvlastnenie majetku osôb štátne nespoľahlivých, čiže majetok obyvateľov nemeckej a maďarskej národnosti.

• Dekrét č. 108/1945 Zb.

Následne na tento dekrét nadviazal dekrét č. 108/1945 zo dňa 25. októbra 1945, ktorý pojednával o konfiškácii nepriateľského majetku a vytvorení Fondu národnej obnovy. Proces konfiškácie bol definovaný ako: „Konfiškuje sa bez náhrady – pokiaľ sa tak už nestalo – pre Československú republiku majetok hnuteľný aj nehnuteľný, najmä majetkové práva (akými sú pohľadávky, cenné papiere, vklady, práva na nehmotný majetok), ktorý ku dňu faktického skončenia nemeckej a maďarskej okupácie bol alebo ešte je vo vlastníctve 1. Nemeckej ríše, Maďarského Kráľovstva, osôb verejného práva podľa nemeckého alebo maďarského práva, nemeckej nacistickej strany, maďarských politických strán a iných útvarov, organizácií, podnikov, zariadení, osobných združení, fondov a účelových imaní týchto režimov alebo s nimi súvisiacich, ako aj iných nemeckých alebo maďarských právnických osôb, alebo; fyzických osôb nemeckej alebo maďarskej národnosti, s výnimkou osôb, ktoré preukážu, že zostali verní Československej republike, nikdy sa neprevinili proti českému a slovenskému národu a buď sa aktívne zúčastnili boja za jej oslobodenie, alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom, alebo; fyzické osoby, ktoré vyvíjali činnosť proti štátnej zvrchovanosti, samostatnosti, celistvosti, demokraticko-republikánskej štátnej forme, bezpečnosti a ochrane Československej republiky...“.
Z uvedeného uzákoneného dekrétu č. 108/1945 Zb. vyplýva, že sa pripúšťala zodpovednosť nepriateľských osôb, ktorý pôsobia ex lege (zo zákona, podľa práva – čerpané z českého slovníka) a navyše jej pôsobnosť bola odobrená na medzinárodnom konsenze a v dokumentoch postupimskej konferencie a parížskej dohody.

• Dekrét č. 12/1945 Zb.

V nasledujúcom dekréte bolo ustanovená konfiškácia a urýchlené rozdelené pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa. V § 1 ods. 1 je vyjadrené, že: „s okamžitou platnosťou a bez náhrady sa konfiškuje pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok, ktorý je vo vlastníctve a) všetkých osôb nemeckej a maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť; b) zradcov a nepriateľov republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, prejavy všetkých toto nepriateľstvo najmä v období krízy a vojny v rokoch 1938 až 1945; c) akciových a iných spoločností a korporácií, ktorých správa úmyselne a zámerne slúžila nemeckému vedeniu vojny alebo fašistickým a nacistickým účelom.“

• Dekrét č. 16/1945 Zb.

Dekrét č. 16/1945 Zb. upravoval tresty pre nacistických zločincov, zradcov a ich pomocníkov a o mimoriadnych ľudových súdoch. Na úvod tohto dekrétu je uvedené odôvodnenie, prečo sa dekrét vydal, a to, že prísnu spravodlivosť vyvolávajú neslýchané zločiny, ktorých sa dopustili nacisti a ich zradní spoluvinníci v Československu.

Hlava I. Zločiny proti státu, tohto dekrétu, definovala osoby, ktoré sa uvedeným spôsobom dopustili prehrešku voči republike. „§ 1 kto sa v dobe zvýšeného ohrozenia republiky (§18) dopustil na území republiky alebo mimo niektorého z týchto zločinov podľa zákona na ochranu republiky zo dňa 18. marca 1923, č 50 Zb.: úkladov o republiku (§1), trestá sa smrťou; kto sa dopustil prípravy úkladov (§2), ohrozena bezpečnosti republiky (§3), prorady (§4, č. 1), zrady štátneho tajomstva (§5, č. 1), vojenské zrady (§6, č. 1, 2, a 3) a násilie proti ústavným činiteľom (§10, č. 1), trestá sa ťažkým žalárom od dvadsiatich rokov až na doživotie a za okolnosti obzvlášť priťažujúcich smrti.

Hlava I. §2: Kto v dobe zvýšeného ohrozenia republiky (§18) bol členom organizácií: Die Schutzstaffeln der Nationalszialistischen Deutschen Arbewiterpartei (S.S.), alebo Freiwillige Schutzstaffeln (F.S.), alebo Rodobrany, alebo Szabadcsaúatoku, alebo iných tu nemenovaných organizácií podobnej povahy, trestá sa, ak sa nedopustí prísnejšieho trestného činu, za zločin ťažkým žalárom od piatich do dvadsiatich rokov a za okolnosti obzvlášť priťažujúce ťažkým žalárom od dvadsiatich rokov až na doživotie.

Hlava I. § 3: Kto v dobe zvýšeného ohrozenia republiky (§18) propagoval alebo podporoval fašistické alebo nacistické hnutie, alebo kto v tej dobe tlačou, rozhlasom, filmom alebo divadlom, alebo na verejnom zhromaždení schvaľoval alebo obhajoval nepriateľskú vládu na území republiky alebo jednotlivé nezákonné činy okupačných veliteľstiev a úradov a orgánov ich podriadených, trestá sa, ak sa nedopustí prísnejšieho trestného činu, za zločin ťažkým žalárom od piatich do dvadsiatich rokov, ak spáchal však takýto zločin v úmysle, aby rozvrátil mravné, národné alebo štátne vedomie československého ľudu, najmä československej mládeže, trestá sa ťažkým žalárom od desiatich do dvadsiatich rokov a za okolnosti obzvlášť priťažujúce ťažkým žalárom od dvadsiatich rokov až na doživotie, alebo smrť.“