1.1.3 Poľsko a cirkev
Významnú úlohu v diskusiách o Charte základných práv Európskej únie má aj náboženstvo. Poľská republika je silno kresťanským štátom. K rímskokatolíckej cirkvi sa hlási okolo 37 miliónov občanov Poľskej republiky, čo je približne 96% celkovej populácie tohto štátu.
Katolícka cirkev je jedným z najdôležitejších tvorcov verejnej mienky v záležitostiach etiky, práva a sexuality v Poľsku. Vzťah medzi poľskou spoločnosťou a cirkvou je poznamenaný dlhou históriou, kedy napríklad v dobe komunizmu, cirkev bojovala proti tomuto režimu. Do dnešných dní je zachované toto spojenie národnej identifikácie s náboženstvom. Významnú úlohu v poľskej spoločnosti má tiež náboženská rozhlasová stanica Radio Marya, ktorá býva často kritizovaná pre svoje antisemitistické, xenofóbne alebo homofóbne názory.
Cirkev je zároveň najväčším odporcom registrovaných partnerstiev homosexuálnych párov, lebo uznáva len manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou. Rímskokatolícka cirkev hovorí o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia ako o „legalizácii zla“, a ďalej tiež hovorí, že registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia sú útokom na rodinu a jej tradičné rozdelenie úloh.
V roku 2007 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Poľsko opakovane porušilo ľudské práva ženy tým, že odmietlo diagnostickú starostlivosť žene počas tehotenstva. Potom, čo lekári pri rutinnom ultrazvuku zistili cystu na krku plodu, žena požiadala o ďalšie genetické vyšetrenia, ktoré boli opakovane odmietnuté. Tieto testy by jej pomohli urobiť kvalifikované rozhodnutie, či je vhodné v tehotenstve pokračovať.
V tomto prípade Súdny dvor v Štrasburgu rozhodol, že lekári, ktorí vnucujú svoje ideologické stanovisko proti interrupciám, predstavujú prekážku pre rozhodovanie žien a ich práva, na ktoré má nárok. Rozhodnutie súdu je priekopnícke, pretože prvýkrát konštatuje porušenie ľudských práv na ľudské a dôstojné zaobchádzanie v súvislosti s právom na interrupciu. Súd konštatoval porušenie článku 3 Dohovoru, ktorý hovorí, že: "Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“
Súd rovnako konštatoval porušenie článku 8 na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

1.1.4 Výnimka a poľské politické strany
Silno pravicová strana Právo a spravodlivosť, ktorá je založená na katolíckych, protikomunistických a konzervatívnych hodnotách, sa výrazne zapájala do tvorby negatív, ktoré so sebou prináša transformácia. Ponúkala preto novú orientáciu politiky, ktorá by sa zameriavala na minulosť. Sľubovala, že bude brániť poľskú morálku pred zásahmi Európskej únie, a tiež kritizovala morálku ďalších krajín Európskej únie.
Prostredníctvom inauguračného prejavu vtedajší premiér Jaroslaw Kaczynsky prehlásil, že Poľsko chce patriť do Európskej únie, ale zároveň si uvedomujú svoju odlišnosť, ktorú nechcú skrývať. Tiež prehlásil, že budú pracovať na tom, aby si Poľsko udržalo svoju plnú kultúrnu a morálnu suverenitu.

Hlavnou oblasťou Charty základných práv Európskej únie, ktorá znepokojovala stranu Právo a spravodlivosť, bola šírka princípov nediskriminácie s ohľadom na sexuálne menšiny a vzťahy medzi homosexuálmi, o ktorom je Článok 9 a 21, ktorých názvy znejú:
Článok 9 – Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu;
Článok 21 – Nediskriminácia.

Poľsko má dojem, že sú tu široko definované princípy nediskriminácie spolu s nedostatočnou definíciou sobáša, čo by pri uplatňovaní práva Európskej únie mohlo umožniť homosexuálnym partnerom požadovať rovnaký prístup k adopciám, registrované partnerstvá, sociálne a ekonomické výhody (napríklad úľavy na daniach).
Ďalšou kontroverznou oblasťou pre predstaviteľov strany Právo a spravodlivosť, bol potenciálny vplyv Charty na práva žien rozhodovať o svojom sexuálnom zdraví a plánovaní rodiny. Obávali sa totiž, že by ženy mohli požadovať voľný prístup k antikoncepcii a tiež právo na potrat. Takáto interpretácia by sa však mohla dostať do rozporu s poľským právom, ktoré veľmi prísne obmedzuje možnosť žien podstúpiť prerušenie tehotenstva, t.j. potrat.
Článok 7 Charty, ktorý znie „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“ Tento článok, podľa poľských právnikov, by mohol byť interpretovaný ako právo rozhodovať nielen o vlastnom živote, ale tiež by to znamenalo právo umelo prerušiť tehotenstvo. Podľa tejto interpretácie plod nie je uznaný ako subjekt, ktorý má právo na život a ľudskú dôstojnosť.

Podľa poľského práva je prerušenie tehotenstva vykonané iba lekárom a to iba v prípade, akými sú :
a) tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie tehotnej ženy;
b) prenatálna prehliadka ukazuje s veľkou pravdepodobnosťou na ťažké a nenávratné poškodenie plodu alebo na nevyliečiteľnú chorobu, ktorá ohrozuje život plodu;
c) existuje podložené podozrenie, že tehotenstvo je výsledkom trestného činu.

Do roku 1997 existovala ešte jedna možnosť umelého prerušenia tehotenstva a to v prípade, kedy sa tehotná žena nachádza v ťažkých životných podmienkach alebo v komplikovanej životnej situácii. Politická strana Právo a spravodlivosť našla priaznivcov v strane Liga poľských rodín, ktorá reprezentovala radikálnu verziu poľského nacionalistického kresťanského konzervatizmu. Táto strana absolútne je proti interrupciám a sobášom osôb rovnakého pohlavia. Navyše strana odmieta aj Európsku úniu ako takú.
Ale Donald Tusk a väčšina členov Občianskej platformy videli vo výnimke z Charty základných práv Európskej únie krok nielen k európskej integrácii, ale aj k zefektívneniu občianskych práv a slobôd. Počas summitu v Bruseli v decembri 2007, Donal Tusk potvrdi, že sa nevzdá boja za prijatie Charty, a že dúfa, že Charta bude prijatá bez akýchkoľvek obmedzení, ihneď čo budú vyjasnené všetky pochybnosti, ktoré dovtedy pretrvávali vo verejných diskusiách. Ale premiér Donald Tusk, pro-európsky orientovaný politik, označil anti-európsku politickú líniu, vytvorenú stranou Právo a spravodlivosť, za nevhodnú pre silnú pozíciu Poľska v Európskej únii a vo svete.
Toto napätie medzi konzervatívcami a liberálmi a samotná klíma politického prostredia, sa odrazilo v parlamentných debatách. Dňa 20. decembra 2007 dolná komora poľského parlamentu schválila pristúpenie k Lisabonskej zmluve spoločne s pripojeným protokolom. Dolná komora poľského parlamentu, však pripojili rezolúciu, že oceňujú pozitívny vplyv a dôležitosť Charty základných práv pre občanov a zároveň vyjadrili nádej, že v budúcnosti sa bude Poľsko snažiť o odstúpenie britského protokolu.
Obe komory poľského parlamentu, dňa 1. a 2. apríla 2008, schválili Lisabonskú zmluvu. Na konečný podpis od prezidenta čakalo Poľsko 18 mesiacov. Kaczynski sa vyjadril, že zmluvu podpíše bez prieťahov ihneď po vyhlásení kladného výsledku írskeho referenda.