Vespucci preskúmal východnú časť pobrežia Brazílie, ústie Amazonky a pri ceste späť aj Kubu a Bahamy, odkiaľ doviezol 200 domorodcov ako otrokov. Do Španielska sa vrátil v roku 1500 a podal správu o svojom objave zeme a ľudí. Svoje poznatky obšírne popísal florentskému vládcovi Lorenzovi Medicimu. Vespucciho pútavý opis vyšiel tlačou a takmer súčasne bol preložený do viacerých jazykov, vďaka čomu sa stal všeobecne známym. Keďže bol stále presvedčený, že musí existovať prechod cez Novy svet, ktorý by umožnil cestu do Ázie. Prvé dve plavby podnikol v službách Španielska, druhé dve v službách Portugalska. 19-teho mája 1501 vyrazil na svoju tretiu plavbu, kde bol veliteľom Gonocalo Coelho, ďalší zo španielskych moreplavcov. Objavili Cape Santo Agostinho, miesto ležiace na výbežku v dnešnej Brazílií. Dostal sa až do dnešnej Argentíny, pričom dnes už vieme, že veľkosť územia sa mu v vtedy podarila odhadnúť veľmi reálne (odchýlka asi 50 míľ). Táto cesta bola jednou z menej úspešných. Na štvrtej a poslednej plavbe preskúmal Amerigo väčšiu časť Južnej Ameriky. V roku 1503, na poslednej plavbe, ktorej kapitánom bol sám Amerigo, posádka spolu s veliteľom preskúmala juhovýchodnú časť Južnej Ameriky. Navštívili miesta ako Cape Soo Roque, Guanabara Bay, Rio de la Plata, Cape Santo Agostinho, San Julian and videli Falklandské ostrovy. Posádka sa vrátila do Španielska v roku 1504 a opísali svoje objavy, aby mohli byt zapísané do máp. Po objavení Nového Sveta nemecký kartograf Martin Waldseemuller navrhol, aby sa svetadiel nazval po svojom objaviteľovi Amerigovi Vespuccim Amerika, a tak bol prvým človekom, ktorý objavenie Ameriky prisúdil Amerigovi Vespuccimu. Navrhol to v roku 1507 a odvtedy sa pre Novy svet zaužíval názov Amerika, ktorý bol nakoniec oficiálne schválený.
Amerigo Vespucci zomrel v roku 1512 na maláriu.