Pápež im ochotne vyhovel a poslal skúseného františkánskeho kňaza Jakuba Marchiaya, ktorý si svojou ukrutnosťou vyslúžil spokojnosť najvyšších cirkevných kruhov. Sám o sebe pyšne vyhlasoval, že kacíri všade pred ním bezhlavo utekali, ale aj tak ich vždy dostal na hranicu. Úlohu si plnil s takou horlivosťou, že o správnosti jeho
činnosti začal pochybovať nielen ľud, ale aj nižšie kňažstvo. Jeho inkvizítorskú činnosť veriaci v tejto oblasti sabotovali. Nakoniec Jakuba z diecézy vyhnali, on však poslal písomnú sťažnosť kráľovi Žigmundovi a Svätej stolici. Nato sa však pápež dôsledne postavil za Jakuba a prikázal zrevidovať kliatbu. Keďže inkvizítorskú činnosť vykonával ešte horlivejšie, ešte väčšmi proti sebe pobúril obyvateľstvo. Dokonca kráľ vyhlásil, že Jakub vo svojej činnosti postupoval „podľa práva, spravodlivo a sväto“. Potom už inkvizícia v južných oblastiach Uhorska postupovala bez prekážok až do roku 1439 – v tom roku sa totiž páter Jakub vrátil do Itálie. Nepoznáme počet jeho obetí v Uhorsku, on sám sa však chválil, že priviedol na cestu pravej viery 25 000 kacírov. Jakubovu prácu si cirkev cenila tak, že ho v roku 1726 vyhlásila za svätého. Inkvizícia však vyvíjala činnosť aj v iných krajinách. Pojem kacírstvo bol definovaný skôr negatívne; kacírske bolo všetko, čo sa akokoľvek odlišovalo od oficiálneho učenia cirkvi. Inkvizícia okamžite zaútočila na každého pokrokového jedinca, na každú pokrokovú myšlienku. V Ríme sa okrem iných dostal na popravisko aj veľký mysliteľ Giordano Bruno. Žaláre inkvizície okúsil aj Galileo Galilei, zakladateľ mechaniky. Do plameňov hraníc vrhali nielen ľudí, ale aj výtvory ľudského rozumu, všetky písomnosti, ktoré hlásali niečo iné ako cirkev. Beda bolo tomu, u koho našli zakázanú knihu. Bol to vecný dôkaz o jeho kacírstve a nebolo už ťažké obvineného mučením donútiť, aby sa ku kacírstvu priznal. Trýznenie, t. j. spôsobovanie fyzických alebo duševných bolestí inému človeku, sa nekryje s pojmom tortúra. Na dnešnom stupni vývoja ľudskej spoločnosti je však nevyhnutné z trestného konania tortúru dôsledne vylúčiť, lebo nemožno hovoriť o objektívnej pravde tam, kde sa používajú čo len stopy tortúry. Pravda, okrem tortúry pozná trestné konanie aj iné inkvizičné prvky. Niektoré z nich v trestnom procese ostanú aj v budúcnosti: vypátranie, t. j. vyhľadanie trestného činu a vypátranie jeho páchateľa.