Na základe neho Rimania opustili všetky pevnosti severne od Dunaja do 7.5km: Trenčín, Stupava, Milanovce a niekoľko staníc na Pohroní. Vojny skončili teda víťazstvom Rimanov, to však neznamenalo, že bolo zažehnané nebezpečie zo strany barbarov. Je pravdepodobné, že ešte aj za Commodovej vlády (180-192) bol limes Romanus znovu ohrozovaný.

Trenčianska skala

Nepatrí len k najstarším písomným pamiatkam tohto druhu na území dnešného Slovenska, nieje len svedkom zašlej slávy Rímskeho impéria, ale je aj trvalým a vypovedajúcim svedectvom doby, kedy územie juhozápadného Slovenska stálo na scéne svetových dejín. Vypovedá o tom, že sa Rím, ktorý začiatkom nášho letopočtu posunul svoje hranice až k strednému Dunaju, aby tu zriadil postupne niekoľko provincií (Noricium, Panonia), neuspokojil len s ovládnutím pohraničného pásma, a išiel ešte viac na sever. Nápis na tejto skale pochádza zo zimy roku 179, keď tu prezimovali oddiely rímskeho vojska, zložené z vybraných vojakov viacerých légií. V nápise sa síce hovorí len o príslušníkoch II.légie ktorá bola trvalou posádkou v Aquiniciu (Budapešť), ale zo Zanského nápisu (nájdený v Alžírsku) vyplýva, že išlo o vojakov rôznych légií. Celému tomuto vojsku velil Marcus Valerius Maximianus. Cisárovia, ktorým je nápis na skale venovaný sú Marcus Aurelius a jeho syn spoluvládca Commodus.

Mladšia doba rímska (180 - 375)

Obdobie po Markomanských vojnách znamenalo, len dočasné prerušenie života barbarských osád, najmä 3st. je charakterizované rozmachom barbarskej kultúry. Vojensky pomerne pokojné obdobia umožňujú čulý obchodný styk s rímskymi provinciami. Barbari vyvážajú kožušiny, med, ženy, ženské vlasy a iné suroviny. Od Rimanov dovážajú jemnú keramiku (tzv. terra sigillata), bronzové a sklenené výrobky, šperky a víno. Styk s vyspelými Rimanmi poznačuje domáci barbarský vývoj, nielen po stránke hospodárskej a kultúrnej, ale aj po sociálnej stránke. Barbarské obyvateľstvo pristupuje k organizovaniu vyšších spoločenstiev založených nie už celkom na princípoch rodovej demokracie, ale na princípoch vyvinutej triednej spoločnosti. Najvýraznejšie také centrá sú na Považí, napr. „kniežacie hroby“, v ktorých je zastúpené veľké bohatstvo. Rozmach barbarských kmeňov znamená čoraz väčšie nebezpečenstvo pre Rímske impérium. Uprostred 4st. využívajú barbari prehlbujúci sa rozklad ríše a začínajú prenikať do rímskych provincií. Rimania sa naposledy vzchopili k odrazeniu barbarov za vlády cisára Valentinitiana I. (364-375), dokonca chceli prebudovať a zosilniť hranice na Dunaji, avšak zriadiť provinciu Markomania sa im nepodarilo. Cisár Valentinitian I.