Staršia doba rímska (10 - 166)

V dobe okolo zmeny letopočtu dochádza v našej oblasti k výrazným politickým, hospodárskym, spoločenským a kultúrnym zmenám. Jednak do Podunajska prenikajúci Rimania a jednak zo severu postupujúce germánske kmene. Germáni si založili Marobudovo „kráľovstvo“ organizované na princípoch vojenskej demokracie. Rozkladalo sa na území stredného Dunaja až po stredné Nemecko.Vnútorné rozpory podnecované Rimanmi spôsobili skorý pád Marobuda (r.19),ale aj jeho nástupcu Katvalda (r.21). Rimania potom presunuli časť vojenských družín Germánov na ľavý breh Dunaja, k Morave a Váhu na juhozápad Slovenska. Tu vytvárajú Rimania (v 1.polovici 1st.) poplatné kráľovstvo Vanniovo (regnum Vannianum). Koncom 1st. okupujú Germáni stále väčšie oblasti, chcú preraziť dunajskú hranicu a vniknúť do Panónie. Aby mohli Rimania čeliť nárazom týchto kmeňov, budujú na pravom brehu Dunaja pohraničné pevnosti - limes Romanus a usadzujú tu svoje légie.Od dôb Domitiana (81-96) až po Hadriána (117-138) prenikajú rímske légie stále hlbšie do vnútrozemia ľavého brehu Dunaja a pripravujú sa na úplne okupovanie nášho územia. Budujú vojenské pevnosti

Markomanské vojny (166 – 180)

Napätie na strednom Dunaji vyúsťuje do Markomanských vojen. Celkovo môžeme vojny rozdeliť do 3 fáz: 1.začína 166-171, 2.fáza: 172-175 a posledná 177-180. V prvej fáze, v období začínajúcej všeobecnej krízy Rímskeho impéria sa vazalské kmene menia na lúpežné vojská, ktoré prenikli až k mestu Aquilea (v Taliansku). 2 fáza je odveta za tento vpád Germánov do severného Talianska. Rimania spravili rozsiahlu ofenzívu vedenú priamo cisárom Marcusom Aureliom, ktorého sprevádzal jeho zať a spoluvládca Lucius Verus, po jeho smrti cisárov ešte nedospelý syn Commodus. Najdôležitejšie momenty tohto obdobia sú znázornené na stĺpe M.Aurelia, ktorý stojí v Ríme na Piazza Colunna. Na stĺpe je zobrazený aj „zázračný dážď“, ktorý 11.júna 172 zachránil v období veľkého sucha rímske jednotky v germánskom obkľúčení pred vyčerpaním a porážkou. Rímske jednotky prenikli hlboko do vnútrozemia západného a južného Slovenska (do Pomoravia, Považia, Pohronia a na Ponitrie). Marcus Aurelius vtedy písal medzi prestávkami v bojoch svoju filozofickú štúdiu „Hovory k sebe“ na brehu rieky Hron (lat.Granus). M.Aurelius sa nedožil konca vojny, zomrel nečakane v tábore Vindobona (Viedeň) 17.3.180 (19.roku svojej vlády). Mier (tzv. Commodov mier) s Germánmi podpísal až jeho syn ešte v tom istom roku.