bola celá Galia podrobená Rímu. Pompeius spravoval Hispániu, Caesarovi bolo ponechané vedenie v Galii a Crassus sa vybral na východ proti Parthom, kde však v bitke pri Carrhách v 53 p.n.l.bol porazený a zabitý. Crassova smrť znamenala koniec prvého triumvirátu. Pompeius sa obával Caesarovho vplyvu v Ríme, a preto sa snažil, aby Caesar bol definitívne zbavený vojenského velenia. Caesar prekročil rieku Rubikon a začal ťaženie proti senátu a Pompeiovi. Caesar navrhol Pompeiovi, že je ochotný vzdať sa armády, ak to učiní aj on.Pompeius návrh odmietol a to bol podnet k občianskej vojne (49-45p.n.l.) v ktorej Caesar zvíťazil a vybojoval si moc nad celým impériom. Pompeius utiekol do Grécka a potom do Egypta, kde bol úkladne zavraždený Egypťanmi, ktorí nechceli riskovať konflikt s Caesarom. S Caesarovou podporou sa vládkyňou Egypta stala Kleopatra. Jeho počin viedol k alexandrijskej vojne, ktorá viedla k porazeniu kráľovniných odporcov (zvíťazil Caesar). Posledných Pompeiových prívržencov porazil v r.45p.n.l. pri Munde v Hispánií a stal sa tak samovládcom v rímskej ríši. Caesarovou samovládou vrcholí kríza rímskej republiky. Kolonizoval hlavne západné časti, ustanovil, že statkári sú povinní zamestnať určitý počet slobodných pracovníkov, čím sa malo zabrániť rastu počtu otrokov a zbedačovaniu italských bezzemkov. Reformoval kalendár (juliánsky), ktorý sa v Európe bez akejkoľvek zmeny udržal do roku 1582 a v Rusku dokonca do roku 1918. Podľa Caesarovho kalendára trval rok 365 dní a štvrť dňa. Neváhal niektorým svojim protivníkom obsadiť vysoké miesta v rímskej politickej správe, upustil od proskripcií. Caesar bol zavraždený na sviatok tzv.marcové idy, 15.marca 44 v senáte fanatickými republikánmi. Do spiknutia bolo zapletených 60 senátorov, ktorí sa nedokázali zmieriť s faktickým odstránením republikánskeho zriadenia. V čele ich hnutia stáli Marcus Iunius Brutus a Gaius Cassius Longinus, ktorí sa domnievali, že Caesarova smrť povedie automaticky k obnoveniu vlády senátu a celého republikánskeho zriadenia.


















Rímske pamiatky. V Ríme sa roku 300 nachádzali tieto architektonické objekty: Hadrianovo a Augustovo mauzóleum, Lucullove záhrady, Víťazný oblúk cisára Klaudia, Domicianov štadión, Hadriánov pantéon, Diokleciánove kúpele, Forum Traianum, Forum Romanum, Koloseum, Traianove kúpele, Chrám božského Klaudia, Circus Maximus, Caracallove kúpele.

Význam antiky

Začiatky rímskej kultúry sa utvárali pod etruským a gréckym vplyvom.