Etruskovia poznali organizáciu výroby a výmenu, organizáciu mestskej správy, výstavbu miest. Od Grékov sa naučili písmo a jeho veľkú abecedu prispôsobili svojej reči. V období krízy republiky silnel vplyv gréckej kultúry, kam prenikali rímske vojská. Rimania sa vtedy nezmocňovali iba krajín, ale aj umeleckých diel. V období cisárstva bol významným kult panovníka, sústavné vojny aj silnejúci vplyv provincií. Charakteristickým architektonickým prvkom, ktorý prevzali už v najstaršom období od Etruskov, bola klenba. Najstaršia úžitková stavba bol kanál, ktorý odvodňoval rímske zhromaždisko (neskôr forum), tzv.cloaca maxima. Mestá spájali hradské, z ktorých sa napríklad ešte dnes používa via Appia zo 4.st. Rimania veľa umeleckých diel brali z Grécka, príp.kopírovali grécke sochy. . Rimania si zvonka budovy nezdobili, ale zvnútra si ich zdobili výjavmi z mytológie alebo krajinkami. Rímska mládež získavala základné vzdelanie v rodine alebo vo verejných školách. V školách sa kládol dôraz na rečnícke a filozofické vzdelanie. Významné strediská vzdelanosti boli Rím, Atény a Alexandria. Rímske filozofické spisy svedčia o tom, že väčšina ich myšlienok sa prevzala z diel gréckych filozofov. V prvých storočiach cisárstva najvplyvnejšou filozofiou bola stoická filozofia (Lucius Annacus Seneca riešil otázky morálky a praktického života). Rimania mimoriadne vynikli v práve, ktoré súviselo s potrebami mestského štátu i ríše. V r.450 p.n.l. sa spísali zákony dvanástich tabúl. Dôležitým zdrojom poznania sú súpisy zákonov,tzv. kódexy, ktoré dávali zhotovovať cisári Východorímskej ríše. Rečníctvo úzko súviselo s právom a s akoukoľvek politickou činnosťou, dôkazom tejto spätosti sú napr. i reči najslávnejšieho rímskeho rečníka Marka Tullia Cicerona. Za najslávnejšieho historika sa považuje Publius Cornelius Tacitus.Básnictvo sa vyvíjalo pod vplyvom gréckej tvorby. Rozvíjala sa komédia (Plautus – Nič nie je biednejšieho ako zlé svedomie.), satira. Pribudla aj lyrická poézia, ktorej predstaviteľom bol Gaius Valerius Catullus. Zlatým obdobím rímskej literatúry bolo obdobie Augustovej vlády, vtedajšie básne oslavovali rímske mravy, bohov a cisársky rod. Najväčšími básnikmi tohto obdobia boli Vergilius, Ovidius (Kto nie je pripravený dnes, zajtra bude ešte menej.) a Horatius. V nazeraní na prírodný svet prevládal geocentrický názor alexandrijského astronóma a geografa Ptolemaia z 2.st.n.l.