Kráľ mal zvrchovanú administratívnu, vojenskú i náboženskú moc. Jeho poradným zborom bol senát. Slobodné obyvateľstvo sa delilo na príslušníkov urodzených otcov – patricijov, a na plebejcov s obmedzenými občianskymi právami. Otroctvo existovalo, ale malo len nerozvinutý, patriarchálny charakter. Chudobní patricijovia i plebejci boli nútení hľadať hospodársku podporu a ochranu u bohatých patricijov a stávali sa ich klientami (cliens – poslušný, chránenec). Klienti mali voči svojim ochrancom mali rozmanité povinnosti – napr.boli nútení ich podporovať, keď sa ocitli v tiesni alebo prispievať na veno ich dcéram. Klientela sa rozvinula hlavne za republiky, kde vplyvní občania využívali klientov v politickom boji a konali ich prostredníctvom rôzne transakcie, v ktorých nechceli alebo nemohli priamo vystupovať. Podobný vzťah ako medzi klientom a patrónom sa vytváral medzi otrokom prepusteným na slobodu (libertus) a jeho bývalým pánom.

Reforma Servia Tullia

Servius Tullius rozdelil obyvateľstvo do piatich majetkových tried a podľa miesta bydliska do štyroch miestnych okresov. Povinnosťou tried bolo postaviť určitý počet stotín vojakov. Koľko stotín (centúrií) jedna trieda postavila, toľko hlasov mala v sneme (comitia centuriata). Armáda mala vyslovene peší ráz. Špeciálnych oddielov (jazda, hudobníci, tesári) mali Rimania málo. Centurijný snem, ktorý sa utvoril v dôsledku reformy Servia Tullia, zatlačil koncom kráľovskej doby staršie kúrijné zhromaždenie, ktoré naďalej formálne existovalo, ale nemalo vážnejšej právomoci.


Rané obdobie rímskej republiky

Na čele Ríma stáli dvaja konzuli, ktorí boli najvyššími vojenskými veliteľmi, najvyšší správcovia štátu a sudcovia. Šiesti prétori mali súdnu moc. Kvestori sa starali o financie. Edilovia mali na starosť poriadok a bezpečnosť. Všetci títo boli volení na 1 rok. Cenzori boli volení na 5 rokov, ohodnocovali majetok rímskych občanov, ktorých podľa veľkosti majetku začleňovali do tried, zostavovali zoznam senátorov. Diktátor bol volený v mimoriadnych situáciách, mal neobmedzené právomoci. Vládol 6 mesiacov. Ovládnutie Itálie

Na sklonku 5. a na začiatku 4.st.p.n.l. prenikli do severoitalskej oblasti alpskými priesmykmi Kelti. Z kmeňov, ktoré prišli na územie Itálie, boli najvýznamnejšími Taurinovia a Bojovia (Čechy- Boiohaemum). Prvými obeťami ničivých nájazdov bolo Toskánsko a niektoré etruské mestá. V r.387 sa podarilo Keltom zmocniť Ríma.