Povesť hovorí o tom, že nočnému vpádu Keltov do mesta sa ubránil jedine Kapitol, ktorého obrancovia boli upozornení na hroziace nebezpečenstvo krikom posvätných husí bohyne Junony. Kelti si od Rimanov vynútili vysoké výkupné a čoskoro z mesta odišli.Kelti sa ešte niekoľko krát ukázali na území Latia, ale ich útoky existenciu Ríma ohroziť nemohli. Vážnym nepriateľom Ríma sa stal zväz samnitských kmeňov, ktorý získal významné postavenie v stredoitalskej oblasti, najmä v Kampánií. Protiklad medzi Samnitmi a Rimanmi viedol v druhej polovici 4.storočia a na zač. 3.st.p.n.l. k trom tzv. samnitským vojnám (343-341, 327-304, 298-290). V r.321 utrpeli Rimania nečakanú porážku v Caudiu (východne od Capuy), kde Rimania boli donútení kapitulovať. Tradícia hovorí, že senát túto kapituláciu nepotvrdil a vydal konzulov, ktorí ju uzavreli, Samnitom. Dlhý konflikt sa skončil porážkou Samnitov. Stredoitalské kmene sa buď pridali na stranu Rimanov alebo si ich Rím podrobil vojensky. Krátko nato získali Rimania prevahu aj nad Keltmi a získali tak politickú kontrolu nad veľkou časťou Itálie.
Posledným činiteľom, ktorý bol v Itálií stále nezávislý na Ríme, boli niektoré grécke osady juhoitalskom pobreží. Víťazstvo Rimanov v Kampanii zmenilo i tu mocenské vzťahy v prospech Ríma. Posledným gréckym mestom, ktoré si udržalo samostatnosť, bol Tarent. V roku 282 p.n.l. došlo medzi Rimanmi a Tarentom k boju, pretože rímske lode zakotvili v tarentskom prístave, čím porušili staršiu dohodu medzi Rimanmi a Tarentom, podľa ktorého Tarentský záliv bol pre rímske vojnové lode uzavretý. Konflikt nadobudol nebezpečné rozmery. Z podnetu Tarentu sa doň zapojil kráľ Pyrrhos z balkánskeho Epiru. Pyrrhovým hlavným politickým cieľom bolo zjednotenie západných Grékov pod epirskú nadvládu, po ktorom malo dôjsť ku gréckej expanzii v Afrike a dokonca proti mocnému Kartágu. Pyrrhos najprv išiel v r.280 p.n.l. do Itálie, ale po čase zistil, že nemôže čakať s priaznivým vývojom udalostí. Preto odišiel na Sicíliu, ale aj tam sa ocitol v vojenskej a politickej izolácií. Vrátil sa do Itálie, ale v r.275 bol pri Benevente Rimanmi porazený. Pyrrhos opustil Itáliu. V r.272 Tarent kapituloval. Vnútorný vývoj Rímskej republiky

Serviovská ústava formálne odstránila rodové zriadenie, avšak nelikvidovala dôsledné rodové privilégiá. Patricijovia (patricius-príslušník urodzenej rodiny) mali väčšie práva ako plebejci (plebs-ľud,dav): právo zastávať určité úradnícke funckie v Ríme, právo uzatvárať plnoprávny občiansky sobáš (patricius+patricius), právo hlasovať v sneme o jednotlivých kandidátoch na úradné hodnosti.