Plebejci nemali právo zastávať všerímske úrady ani sobášne právo s patricijmi, hlasovacie právo bolo len formálnou poctou. Vlastnícke právo plebejcov sa postupne vyrovnalo vlastníckemu právu patricijov. Je prirodzené, že plebejci sa snažili, aby sa im dostalo rovnakých občianskych práv ako patricijom. Preto dochádzalo k ostrým konfliktom medzi nimi. Silnou zbraňou plebejcov bola ich pevná organizácia a jednotný prístup. Plebejci mali vlastné tributné plebejské zhromaždenie. Prostriedkom krajného nátlaku na patricijov sa stali tzv. plebejské secesie. Slovom secessio sa označoval odchod plebejcov z Ríma, ktorý bol spojený s hrozbou, že sa plebejci odtrhnú od Ríma a založia si vlastné autonómne mesto (podľa tradície došlo k secesii celkom trikrát: v r.494, 449, a 287 p.n.l.).
Prvým úspechom plebejcov bolo presadenie plebejských úradníkov, tzv. tribúnov ľudu (494 p.n.l.). Od r.447 boli tribúni na 1 rok volení ľuďom, dovtedy konzulmi. Tribún využíval právo veto (zakazujem), čím rušil opatrenia poškodzujúce plebejcov. Avšak aj toto právo bolo určitým spôsobom obmedzené, lebo sa vzťahovalo len na územie mesta a nevzťahovalo sa na súdne výroky, pretože sudcovia sa nepokladali za súčasť rímskeho úradníckeho systému. V tej dobe súdili patricijský sudcovia podľa zvykového práva, preto si plebejci vynútili kodifikáciu tohto práva a sprístupnenie jeho textu širokej verejnosti. Ku kodifikácii práva došlo v r.449 p.n.l.Zákony boli napísané na dvanástich doskách a podľa toho sa im hovorilo leges XII (duodecim) tabularum. Na dlhú dobu sa stali zdrojom rímskeho súkromného i verejného práva, vyučovalo sa vo školách, kontrola súdnych úradníkov. V r.445 si plebejci presadili sobášne právo s patricijmi. Zákonom z r.367 mohol občan zo štátnej pokladnice získať max.500 jutár a jeden z konzulov musel mať plebejský pôvod. V r.300 p.n.l. získali právo zastávať kňazské funkcie, v r.287 p.n.l. dostalo plebejské tributné zhromaždenie právo vynášať zákony platné pre celý rímsky štát.

Vznik rímskeho impéria

Prvá punská vojna (264-241 p.n.l.)

Podmanenie juhoitalského gréckeho mesta Rhégia v r.270 p.n.l. priblížilo Rimanom na dosah ruky Sicíliu. Sicília sa pre svoju strategickú polohu a pre svoje bohaté hospodárstvo (námorný obchod) a vyspelé poľnohospodárstvo stala príčinou prvého veľkého konfliktu medzi Kartágom a Rimanmi. Podnet k vojne dali Mamertini, kampaňskí žoldnieri, ktorí boli pôvodne v službách syrakúzskeho kráľa Agathokla.