Po jeho smrti (289 p.n.l.) sa zmocnili značnej časti sicílskeho územia a učinili z mesta Messany centrum svojej moci, ktorá ohrozovala grécke postavenie na ostrove. Hierón II. podnikol proti Mamertinom ozbrojený zákrok a podarilo sa mu prejsť až k Messane. Mamertini považovali za potrebné obrátiť sa na cudziu pomoc, niektorí sa obrátili na Rimanov, iní na Kartágincov. Zatiaľ čo Rimania rozvažovali, ako sa majú zachovať, Kartáginčania vyslali do Messany vojenskú posádku. Kartágske vojská sa ocitli v tesnej blízkosti italského územia. Až vtedy si Rimania začali uvedomovať nebezpečie, ktoré pre nich znamenala kartáginská aktivita na Sicílií. Aj napriek tomu musel rímsky ľud vyvinúť silný tlak na konzervatívnych senátnych politikov. Až potom vstúpili rímske vojská na Sicíliu a vytlačili Kartágincov z Messany. V tom okamihu sa však pridal na kartáginskú stranu kráľ Hierón, ktorý žiadal o stiahnutie rímskej posádky z mesta. Napätú situáciu vyriešilo v roku 264 p.n.l. rímske rozhodnutie vyhlásiť Kartágu vojnu ako hlavnému rímskemu nepriateľovi. Takto začala prvá púnska vojna, ktorá bola prvým krokom k nastoleniu hegemónie v Stredomorí (264-241 p.n.l.). K vojenským akciám dochádzalo prevažne v messanskej oblasti, boje sa však rozšírili i na ďalšie sicílske územie. Pod dojmom úspechov Ríma sa na pridáva Hierón II. k Rímu. Rimania vybudovali flotilu, ktorá dokonca získala prevahu nad kartáginskou flotilou. Pod vedením konzula Gaia Duilia docielili v r.260 p.n.l. prvé námorné víťazstvo pri Mylai na severozápadnom pobreží Sicílie.V roku 256 p.n.l. preplavili konzuli Atilius Regulus a Lucius manlius Vulso do Afriky 15 000 mužov, ktorí mali zasadiť Kartágu rozhodujúcu ranu priamo na africkej pôde. Sparťan Xanthippos, ktorý stál vtedy na čele kartáginských vojsk, Rimanov roku 255 p.n.l.porazil a spôsobil im také straty, že od ďalších akcií v Afrike upustili. V r.241 Rimania vedení konzulom Gaiem Lutatiem Catulem dosiahli rozhodujúceho víťazstva pri Aegatských ostrovoch. Kartáginci sa snažili čo najrýchlejšie ukončiť vojnu. Podľa uzavrenej mierovej zmluvy stratili územie na Sicílií a Liparských ostrovoch, a boli nútení platiť Rímu vysoké vojenské odškodné desať rokov. Kartágo po vojne malo problém so vzburou žoldnierov, ktorým pokladnica nemohla vyplatiť žold. Vzbura nadobudla veľké rozmery (241-238 p.n.l. a len tvrdý zákrok Hamilkara Barky zlomil nakoniec odpor vzbúrencov. Keď Kartáginci chceli obnoviť poriadok i na Sardínii, vystúpili Rimania proti Kartágu a prinútili ich, aby sa zriekli v prospech Ríma Sardínie,ale aj susednej Korziky (roku 237).

Druhá púnska vojna (218-201 p.n.l.)

Od roku 237 p.n.l.