Kartágo stratilo všetky územia okrem Afriky, všetko loďstvo a zaplatili 260 ton striebra vojnovej náhrady.
Rimania r.212 dobyli Syrakúzy, ovládli celú Sicíliu, Hispánia sa stala z väčšej časti rímskou provinciou.
Hannibal najprv žil na dvore Seleukovcov, potom u bitýnskeho panovníka. Keďže ho chceli vydať Rimanom, v r. 183 p.n.l. spáchal samovraždu.
V rokoch 171-168 p.n.l. bola 3.macedónska vojna, čím skončila ríša Antigonovcov, Rimania porazili macedónskeho kráľa Persea pri Pydne v r.168.

Tretia púnska vojna (148-146p.n.l.)

Tretiu púnsku vojnu vyvolali Rimania zámerne, aby definitívne zničili Kartágo. Po trojročnom obliehaní ho dobyl Publius Cornelius Scipio a zrovnali so zemou. Africké pobrežie sa zmenilo na „provinciu Afrika“.
V r.146 Rimania zvíťazili nad achájskym spolkom, zničili Korint a Grécko sa stalo závislým na Ríme. Súčasťou Ríma sa stal Pergamon podľa poslednej vôle kráľa Attala III. Kríza rímskej republiky

Z provincií prichádzalo do Ríma obrovské bohatstvo (slonovina, otroci, obilie), z ktorého patriciát neúmerne zbohatol. Prísun lacného obilia ničil domácich pestovateľov. Poľnohospodárska malovýroba sa prestala vyplácať. Postupne chudobneli, až sa z roľníkov stali bezzemkovia. Prichádzali do Ríma, kde vytvárali vrstvu lumpenproletariátu. Tiberius Sempronius Gracchus (133-132 p.n.l.) si ako jeden z prvých uvedomil dôležitosť pozemkovej reformy. Stanovil pozemkové maximum na 500 jutár, ak mal statkár dvoch synov, pozemkové maximum mal 1000 jutár. Pôda, ktorá presahovala 1000 jutár, sa mala rozdeliť na pozemky po 30 jutár, ktoré mali byť pridelené bezzemkom. Opozícia ho zavraždila. Jeho brat, Gaius Sempronius Gracchus, tribún ľudu v 123 p.n.l.,pokračoval v snahách o pozemkovú reformu. Presadil zákon o lacnejšom predávaní obilia chudobnému obyvateľstvu. Gaius Gracchus navrhoval, aby spojenci dostali rímske občianstvo. Návrh však vyvolal v Ríme ostrý nesúhlas. Chcel vytvoriť novú kolóniu na území zničeného Kartága, avšak medzi Rimanmi narazil na ostrý odpor. Podobne ako jeho brat sa ocitol v izolácií, pri nepokojoch bol v r.121 p.n.l. zabitý.
Konzervatívne zložky rímskej spoločnosti, veľkí pozemkoví vlastníci, vytvorili skupinu optimátov (optimus=najlepší). Ich politickým cieľom bolo obmedzenie počtu ľudí podieľajúcich sa aktívne na správe štátu. Hlavnou oporou tejto skupiny bol senát. Druhú skupinu tvorili populári (popularis-ľudový). Ich cieľom boli hospodárske a politické reformy. Ako aj optimáti, tak aj populári, sa opierali o armádu, v ktorej slúžili nemajetní Rimania slúžiaci za žold (zdroj obživy). Túto reformu presadil Gaius Marius. Do armády prišli chudobní Rimania, ktorý dostali výzbroj, pravidelne sa im vyplácal žold.