Po skončení vojenskej služby, ktorá mohla trvať až 16 rokov, mali veteráni dostávať prídel pôdy, aby boli hospodársky zabezpečení. V r.105 pr.Kr. germánske kmene Teutónov a Kimrov prenikli od Severného mora do severnej Itálie a porazili rímske vojsko v bitke pri Araussi. Gaius Marius poráža Teutónov v bitke pri Aquae Sextiae. V rokoch 90-88 prebehla tzv. spojenecká vojna. Italikovia (rímsky spojenci v Itálií) sa dožadovali plných občianskych práv. Podnetom bola vražda Marca Livia Drusa v r.91, obhajcu záujmov Italikov. Rimania boli prinútení Italikom práva priznať. Italikovia vytvorili vlastný štát s vlastnými úradníkmi, senátom i vojskom.
Prvá vojna medzi Rímom a pontským kráľom Mitridatom (89-85 p.n.l.) priniesla rýchle úspehy Mitridatovi. Zmocnil sa celej západnej časti Malej Ázie. Vyvraždil 80 000 ľudí italského pôvodu. Z Malej Ázie prenikli Mithridatove vojská do Egejského mora, zmocnili sa ostrova Délu a väčšiny územia vlastného Grécka vrátane Atén.
Udalosti na východe spôsobili konflikt medzi optimátmi vedenými Sullom a populármi na čele s Mariom. Senát rozhodol, že velenie proti Mitridatovi bude zverené Sullovi. Sulla dosahoval v gréckej oblasti i v Malej Ázií stále viac úspechov a prinútil Mitridata, aby roku 85 p.n.l. uzavrel mier v Dardane. Rím však bol v rukách Mariových stúpencov. Sulla sa vrátil do Ríma a v roku 82 p.n.l. pri Collinskej bráne vybojoval vládu nad Rímom. Stal sa prvým diktátorom v rímskej ríši. Prvým opatrením bolo vydanie tzv.proskripcií (zoznamy nepohodlných politických odporcov), ktoré boli verejne vyvesené. Rímsky občan mohol človeka, ktorý bol napísaný na proskripciách beztrestne zabiť. Ich majetok bol skonfiškovaný a rozdelil sa medzi vplyvných Sullových prívržencov. Počet senátorov zvýšil na 600, pričom do senátu uviedol jazdcov, ktorí mu zachovali vernosť. Vládol v rokoch 82-79 p.n.l. V r.79 p.n.l. sa ku všeobecnému prekvapeniu dobrovoľne vzdal diktatúry a o rok zomrel. Tretia vojna s Mitridatom sa odohrala v rokoch 74-64 p.n.l., kde proti Mitridatovi bojoval najprv Lucius Licinius Luculus, neskôr Pompeius. V roku 64 Pompeius porazil Mitridata a jeho územie pripojil k Rímskej ríši ako provinciu Sýria. Spartakovo povstanie 73-71p.n.l.

Masový rozsah Spartakovho povstania bol dôsledkom rýchleho zvyšovania počtu otrokov v Itálií behom 1.st.p.n.l. Podnet k vzbure vyšiel z juhoitalskej Capuy,z ktorej pod Spartakovým vedením ušla skupina gladiátorov. Ku vzbúrencom sa postupne pridávali otroci a v malej miere i slobodná chudoba. Markus Licinius Crassus ich zovrel v južnom cípe Itálie tak, že nemali možnosť ani k obrane, ani k úniku.