Samodržný systém sa premenoval vo štátny kapitalizmus, štát vlastnil všetky nerastné bohatstvá, väčšinu dopravných kapacit a časť priemyslu, podnikal v poľnohospodárstve. Fakticky ovládal banky a celý finančný systém, pomocou štátnych zázrakov, pôžičok, zvyšok priemyslu a väčšinu obchodu. Tesne pred začiatkom vojny začali konečne investície prinášať hmatatelné výsledky a ruská priemyslová výroba znamenala dynamický rast. Rýchly rast výroby, zvlášť v odboroch vojnového priemyslustaval do reálnejšieho svetla maximálne predstavy ruských vojenských plánovačou o reorganizáciu a modernizáciu armády. Nesmierny ľudský potenciál zvyšoval i svoju vojenskú kvalitu a v niekoľkých ďalších rokoch mal šancu priblížiť sa európskym štandardom po stránke vyzbrojenia a techniky. Síliaca vojenská moc Ruska však opäť umožňovala Petrohradu účinnejšie presadzovať jeho politické ciele a zaujať opäť miesto medzi veľmocami, ktoré bolo stratené prehratou vojnou s Japonskom a následným revolučným chaosom.

Naproti tomu začalo strácať dych Nemecko, ktoré investovalo hlavne do domácej ekonomiky, čím sa postupne začínala prejavovať určitá kríza z nadvýroby, z časti priemyslových odborov. Rýchly rozvoj priemyslu v predošlých rokoch najviac odčerpal neúmerné množstvo pracovných síl z poľnohospodárstva a Nemecko prestalo byť sebestačným vo výrobe potravín. Nemci naviac ťažko niesli podradné postavenie v koloniálnej politike veľmocí a žiadali nové delenie sveta. Vďaka silnému hospodárstvu dokázali v prvom desaťročí 20.storočia vytvoriť nielen zlaté rezervy, ale výrazne posilniť aj sociálnu sieť. Hlavná pozornosť však bola venovaná ozbrojeniu a velenie predpokladalo jednoznačné víťazstvo i v prípade vypuknutia vojny na dvoch frontách.

Predvojnové koalície Nemecka s Rakúsko-Uhorskom, Francúzska s Veľkou Britániou a Ruskom ostro rozdelili Európu na dva tábory. Priestor k politickému riešeniu rozporov sa stále užíval, teroristický útok na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu 28.júna.1914 v Sarajeve ďalšie možnosti celkom uzavrieť. Rusko sa postavilo za Srbsko, Nemecko a Rakúsko. Francúzsko sa pripojilo k Rusku a Nemecko prepadlo Belgicko a Luxembursko. Veľká Británia podala Nemecku ultimátium s požiadavkou okamžitého stréženia Belgicka, pretože Berlín neodpovedal, vstúpila do vojny aj ona.

Prvá svetová vojna, nazývaná aj Veľkou vojnou, začala 28.júla.1914. Na jednej strane stála koalícia Nemecka, Rakúsko-uhorska a Turecka, k nim sa po roku pripojilo Bulharsko. Na strane druhej sa Trojdohoda Francúzska, Veľkej Británie a Ruska rozšírila v roku 1914 o Belgicko, Srbsko, Čiernu horu a Japonsko.