Prvá svetová vojna - charakteristika

Vojnou v rokoch 1914-1918 sa po prvýkrát rozšírilo bojisko z európskeho priestoru na celý svet. Proti sebe stáli mocenské zoskupenia Trojspolok a Trojdohoda. Prvá svetová vojna dosiahla doposiaľ nepoznaných rozmerov, demonštrovala hrôzy modernej techniky zapojenej do stratégie ničenia. Nasadenie nových zbraní - tankov, lietadiel, ako aj chemických bojových látok (otravného plynu), si vyžiadalo životy miliónov ľudí. Vojna sa dotkla vo zvýšenej miere i civilného obyvateľstva nedostatkom potravín, prácou žien v zbrojárskom priemysle, bombardovaním miest; priniesla závažné politické zmeny. Počas vojny sa rozpadla politicko-spoločenská štruktúra starej Európy. Monarchia Nemeckej ríše, Rakúsko-Uhorsko a Rusko sa rozpadli takisto ako Osmanská ríša. Októbrová revolúcia v Rusku po prvýkrát v histórii presadila socialistické predstavy do praxe. Nemecko a nástupnícke štáty habsburskej monarchie začali prechádzať k demokratickým republikánskym štátnym formám. Vstup USA do vojny presunul ťažisko svetovej politiky. Európa stratila svoje hegemónne postavenie. USA sa stali rozhodujúcou hospodárskou a finančnou veľmocou.
Dôsledkami Prvej svetovej vojny boli okrem iného aj nedostatok potravín a rozsiahla chrípková epidémia, emancipácia žien (začali pracovať tam, kde predtým mali monopol iba muži a čoskoro získali aj volebné právo). Vojnu financovali európske vlády z rozsiahlych pôžičiek. Tlačili stále viac papierových peňazí, čo viedlo k inflácii.
Vznikol takisto Versailleský systém, ktorého garantom mala byť Spoločnosť národov.

Uzavretie bukurešťského mieru v auguste 1 913 znamenalo jednak ukončenie vojny na Balkáne, jednak zmenu zahraničnej orientácie balkanských štátov. Rusko sa snažilo v priebehu stretnutí dvoch spojencov, Bulharska a Srbska, o neutralitu, čo samo o sebe považovalo porazené Bulharsko za zradu. Faktická podpora, ktorou Petrohrad poskytol Belehradu, však nielen prijala Bulharsko ku zblíženiu s Tureckom, Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom, ale zvýšila aj sebavedomie srbskej vlády voči Viendi. Belehrad nepodnikol žiadne ozmeňujúce kroky proti srbským nacialistom v Bosne, naopak srbská tajná služba stupňovala ich podporu. Reálne napomáhanie terorizmu tak významne posunulo Európu smerom k vojne.

Obrovské francúzske investície do ruskej ekonomiky pôsobili veľmi priaznivo na hospodársky život euroázijskej veľmoci.

Samodržný systém sa premenoval vo štátny kapitalizmus, štát vlastnil všetky nerastné bohatstvá, väčšinu dopravných kapacit a časť priemyslu, podnikal v poľnohospodárstve. Fakticky ovládal banky a celý finančný systém, pomocou štátnych zázrakov, pôžičok, zvyšok priemyslu a väčšinu obchodu. Tesne pred začiatkom vojny začali konečne investície prinášať hmatatelné výsledky a ruská priemyslová výroba znamenala dynamický rast. Rýchly rast výroby, zvlášť v odboroch vojnového priemyslustaval do reálnejšieho svetla maximálne predstavy ruských vojenských plánovačou o reorganizáciu a modernizáciu armády. Nesmierny ľudský potenciál zvyšoval i svoju vojenskú kvalitu a v niekoľkých ďalších rokoch mal šancu priblížiť sa európskym štandardom po stránke vyzbrojenia a techniky. Síliaca vojenská moc Ruska však opäť umožňovala Petrohradu účinnejšie presadzovať jeho politické ciele a zaujať opäť miesto medzi veľmocami, ktoré bolo stratené prehratou vojnou s Japonskom a následným revolučným chaosom.

Naproti tomu začalo strácať dych Nemecko, ktoré investovalo hlavne do domácej ekonomiky, čím sa postupne začínala prejavovať určitá kríza z nadvýroby, z časti priemyslových odborov. Rýchly rozvoj priemyslu v predošlých rokoch najviac odčerpal neúmerné množstvo pracovných síl z poľnohospodárstva a Nemecko prestalo byť sebestačným vo výrobe potravín. Nemci naviac ťažko niesli podradné postavenie v koloniálnej politike veľmocí a žiadali nové delenie sveta. Vďaka silnému hospodárstvu dokázali v prvom desaťročí 20.storočia vytvoriť nielen zlaté rezervy, ale výrazne posilniť aj sociálnu sieť. Hlavná pozornosť však bola venovaná ozbrojeniu a velenie predpokladalo jednoznačné víťazstvo i v prípade vypuknutia vojny na dvoch frontách.

Predvojnové koalície Nemecka s Rakúsko-Uhorskom, Francúzska s Veľkou Britániou a Ruskom ostro rozdelili Európu na dva tábory. Priestor k politickému riešeniu rozporov sa stále užíval, teroristický útok na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu 28.júna.1914 v Sarajeve ďalšie možnosti celkom uzavrieť. Rusko sa postavilo za Srbsko, Nemecko a Rakúsko. Francúzsko sa pripojilo k Rusku a Nemecko prepadlo Belgicko a Luxembursko. Veľká Británia podala Nemecku ultimátium s požiadavkou okamžitého stréženia Belgicka, pretože Berlín neodpovedal, vstúpila do vojny aj ona.

Prvá svetová vojna, nazývaná aj Veľkou vojnou, začala 28.júla.1914. Na jednej strane stála koalícia Nemecka, Rakúsko-uhorska a Turecka, k nim sa po roku pripojilo Bulharsko. Na strane druhej sa Trojdohoda Francúzska, Veľkej Británie a Ruska rozšírila v roku 1914 o Belgicko, Srbsko, Čiernu horu a Japonsko.

Roku 1915 o Taliansko , v roku 1916 o Rumunsko, v roku 1917 o USA, Portugalsko, Čínu a niekoľko amerických štátov v roku 1918 o Grécko. Vojny sa zúčastnilo 28 štátov, ktoré do vojska povolalo cez 70 miliónov osôb. Straty dosiahli zhruba 10 miliónov mŕtvych a 22 miliónov zranených. Stará Európa tak vykrvácala na bojiskách a nová musela najprv vzniknúť.