Triumvirat

(trés, tria = tri, vir = muž)

Popularitu v Ríme získali 3 politici:

Pompeius – odrazil Mitridata

Krassus – potlačil povstanie otrokov

Caesar – rečník a politik

Roku 60 BC uzatvorili tajnú dohodu – triumvirát – o spoločnej vláde.

Pompeius získal súhlas senátu na pridelenie pôdy veteránom. Krassus získal správu východných provincií a Caesar získal na 5 rokov správu Galie.

Zakrátko vynikol Gaius Julius Caesar, ktorý bol správcom provincie Galie. V tejto funkcii posunul hranice ríše až k Rýnu a k Atlantickému oceánu. Správou Galie si upevnil svoju moc. Zvýšil počet vojska. Vzájomné boje keltských kmeňov v Galii mu poskytli príležitosť zasahovať do ich sporov a prenikať na ich územie.

Oblasti, ktoré obsadil svojim vojskom, podriadil moci Rímskej ríše. Nakoniec ovládol takmer celé územie dnešného Francúzska, Belgicka a časť Holandska. Preplavil sa dokonca do Anglicka a obsadil jeho južnú časť. Pri výbojoch získal obrovskú korisť. Korisťou obohatil nielen seba, ale štedro ju rozdelil aj medzi svojich vojakov. Tak získal ich oddanosť a vernosť. Nezabúdal ani na chudobu v Ríme. Dary, ktoré posielal z koristi do Ríma, mu získali obdiv a dôveru rímskeho ľudu.

Keď zomrel Krassus nastal boj o moc medzi Pompeiom, správcom Hispánie a Caesarom. Pompeius bol na strane senátu, Caesar viedol populárov. Obidvaja chceli mať moc nad riadením republiky. Rozpútala sa občianska vojna, zvíťazil Caesar, ktorý sa stal vládcom RR.

Používal titul diktátor a získal hlavné velenie nad všetkými rímskymi vojskami. V senáte zvýšil počet senátorov na 900, čím ovládol senát. V snahe o upevnenie moci udeľoval rímske občianstvo Keltom (Galom v severnej Itálii), dával samosprávu rímskym mestám a pôdu bezzemkom.

Jeho vláda znamenala rozklad republikánskeho zriadenia, hoci republika formálne trvala ešte niekoľko desaťročí. Senátori dostali strach z jeho priveľkej moci (čím oni moc strácali), prišlo k sprisahaniu senátorov, jeho odporcovia stúpencov republiky.

Caesar bol roku 44 BC v senáte zavraždený. Na vražde sa podieľali aj jeho priatelia Cassius a Brutus, ktorí mu vyčítali, že zlikvidoval republiku.

Po Caesarovej smrti prichádza k ďalšej občianskej vojne. Ľud nesúhlasil s jeho zavraždením.

Caesarovi stúpenci – Marcus Antonius (Caesarov vojvodca), Octavianus (Caesarov adoptívny syn), Lepidus (najvyšší kňaz, správca Galie). Roku 43 BC vytvorili II. triumvirát. Roku 42 BC porazili republikánov – Caesarových vrahov v bitke pri Filipách.

Z triumvirátu po bojoch vypadol Lepidus, nastal boj o moc medzi MA a Octaviánom. MA postupne vystupoval ako orientálny monarcha, žil v Egypte na dvore kráľovnej Kleopatry. Ich spoločným deťom rozdával rímske územia. Politické rozhodovanie v Ríme a západnej časti RR si prisvojil Octavián. Vypovedal vojnu Kleopatre, a tým aj MA – bitka pri Actiu roku 31 BC – porážka námorného loďstva MA (utiekol a spáchal samovraždu). Octavián pripojil Egypt k RR. .