Pyramídy a králi

Egyptský ľud považoval svojich panovníkov za bohov a správal sa k nim s veľkou úctou. Spočiatku ich pochovávali do obdĺžnikových hrobiek z hlinených tehál – mastáb. Imhotep sa však rozhodol, že hlina nie je dostatočne trváci materiál na to, aby do nej pochovávali kráľov, a postavili pre svojho vládcu Džósera kamennú mastabu. Na ňu postavil ďaľšiu a ďaľšiu .. až sa zrodila prvá stupňovitá pyramída. Ďaľšiu stupňovitú pyramídu dal vybudovať kráľ Huni, ale jeho syn Snofrev jej steny zarovnal. Stavitelia pyramíd boli zväčša obdivuhodne precízni až do posledného centimetra. Kráľ Snofrev dal v Dahšúre postaviť dve pyramídy, z ktorých jedna je známa ako Lomená pyramída. Táto pyramída mala mať pôvodne rovné steny, ale keď už bola sčasti postavená, stavitelia zistili, že jej steny sú priveľmi strmé a mohla by spadnúť. Preto ju dokončili tak, že bočný sklon je v spodnej časti menší a pyramída vyzerá, akoby sa lámala.

Časová priamka
5000 – 3100 pred n. l. Preddynastické obdobie
Vznik Horného a Dolného Egypta
3100 – 2686 pred n. l. Archaické obdobie
(1. a 2. dynastia )
Zjednotenie Horného a Dolného Egypta
2686 – 2150 pred n. l. Obdobie Starej ríše
(3. – 6.dynastia )
2686 – 2649 pred n. l. Džóser
2680 Dokončeni prvej stupňovitej pyramídy
2589 – 2566 pred n. l. Chufev (Cheops)
2580 Dokončanie Veľkej pyramídy
2666 – 2505 Raachef a Manakavré
2150 – 2040 pred n. l. Prvé medziobdobie
(7. – 10.dynastia )
Koniec vlády kráľov
2040 – 1640 pred n. l. Obdobie Strednej ríše
(11. – 13. dynastia )
2040 Obnovenie jednoty Egypta
1640 – 1522 pred n. l. Druhé medziobdobie
(14. – 17. dynastia )
Egypt napadli a ovládli cudzie kmene
(Hykósovia – 15. – 16 „neegyptská”dynastia ),
ktoré boli neskôr z Egypta vyhnané.
1552 – 1085 pred n. l. Obdobie Novej ríše
(18. – 20. dynastia )
Faraónov pochovávajú do Údolia kráľov.
1085 – 664 pred n. l.Tretie medziobdobie
(21. – 25. dynastia )
664 – 332 pred n. l. Neskoré obdobie
(26. – 30. dynastia)
525 – 404 a 341 – 332 pred n. l.
Prvá a druhá perzská nadvláda
605 – 562 pred n. l.
Prestavba mesta Babylon
332 – 335 pred n. l.
Macedónska doba
332 pred n. l.
Alexander Veľkýdobýja Egypt
323 – 30 pred n. l.
Vláda Ptolemaiovcov – ptolemaiovská doba
30 pred n. l.
Egypt sa stáva súčasťou Rímskej ríše
30 pred n. l.- - 395 n. l.
Rímska doba
395 – 640 – 642 n. l.
Byzantská doba
639 – 642 n. l.
Útoky Arabských kmeňov a ovládnutie Egypta
1798 n. l.
Napoleon Bonaparte tiahne na Egypt
1799 n.

l.
Odhalenie rosettskej dosky v Egypte
1817 n. l.
Giovanni Caviglia vstupuje do Veľkej pyramídy
1822 Rozlúštenie hieroglyfov
1850 Auguste Mariette začína archeologický výskum v Sakkáre
1900 – po dnes Archeologické výskumy v Sakkáre a Gíze
1922 Objavenie Tutanchamónovej hrobky
1994 UPUAUT II objavuje dvierka v šachte kráľovninej pohrebnej komory vo Veľkej pyramíde v Gíze
1995 Objavenie hrobiek niekoľkých synov Ramesseho II. v Údolí kráľov, vytesaných do skaly
1996 Vedci skúmajú, či bol Tutanchamon zavraždený


Egyptske meno panovníka Grécke meno panovníka Doba vládnutia (p.n.l.) Poznámočky
Ahmose I. Amosis asi 1580 - 1555 Podľa Manehta 16 kráľov v Amenhotep I. Amenofis I. asi 1555 - 1535
Thutmose I. Tetmosis asi 1535 - 1510
Thutmose II. Chebrón asi 1510 - 1490
Hatšepsut Amensis asi 1490 - 1468
Thutmose III. Mefres asi 1468 - 1436
Amenhotep II. Misfragmutótis asi 1436 - 1413
Thutmose IV. Tutmosis asi 1413 - 1405
Amenhotep III. AmenofisII. asi 1405 - 1367
Achnaton asi 1367 - 1350
Smenchkare asi 1350 - 1347
Tutanchamon asi 1347 - 1339
Aje asi 1339 - 1335
Horemheb Harmais asi 1335 - 1310

Tébach; po Amenhotepovi III. je uvedený Horemheb. Podľa Josepha Flavia vládla pred Horemhebom kráľovná Akencheres, po nej brat Ratotis a jeho dvaja potomkovia – Akencheres I., II. Thutmose III. vládol do roku 1468 pod poručníctvom Hatšepsut. Achnaton nastúpil na trón pod pôvodným menom Amenhotep IV., Tutanchamon sa pôvodne volal Tutanchaton.


Ahmose I.
Patrí medzi najvýznamnejších panovníkov starovekého Egypta.
Oslobodil Egypt spod vyše storočnej nadvlády Hyksósov a obnovil jeho nezávislosť, začala sa epocha všestranného rozmachu, čiže Nová ríša.

Amenhotep I.
Ako panovník zaniká trochu v tieni svojho veľkého predchodcu Ahmoseho prvého. Napriek tomu nebol však medzi kráľmi Novej ríše najmenší. Upevnil predovšetkým jednotu krajiny, podporoval výrobu a spracovanie kovov a zabezpečil rozvoj poľnohospodárstva. Vojnovou výpravou na juh zabezpečil egyptské panstvo nad severnou Núbiou.

Thutmose I.
Pevné zázemie ríše mu umožnilo, aby obnovil tradíciu dobyvateľských vojen. Najprv rozšíril hranice na juh a potom sa vypravil na východ proti „ázijským psom”. Prenikol so svojimi vojskami ďaľej než hociktorý egyptský kráľ pred ním a získal obrovskú korisť. Dobyté územia si však pevne nepodriadil a tak vznikali vzbury.

Thutmose II.
V porovnaní k otcovi a synovi bol menej známy panovík. Potláčal hlavne vzbury.

Za jeho vlády ich bolo okolo tridsať a väčšinou sa skončili miernym ústupom egyptských vojsk. Svoju relatívnu slabosť vynahrádzal ukrutnosťou, prevyšujúcou normu egyptských kráľov (aj tak bola nad mieru vysoká ). So svojou ukrutnosťou sa aj verejne vystatoval, napríklad to dokazujú napisy v Núbii.

Hatšepsut
Táto kráľovná dala postaviť chrám Dér el – Bahrí a titulovala sa oficiálne ako kráľ, keďže sa ustanovenia na kráľovné nevzťahovali. Bola manžalkou Thutmoseho I., ale nemala s ním deti, no nechcela sa vzdať vlády, ani keď si nárok na trón robil syn Thutmoseho I., syn jednej z vedľajších háremových dám. Svoj nárok si vymohla, no pre dĺžku sporu sa dohodla s Thutmosem III., že ona bude vádnuť do jeho plnoletosti, a ona ho uzná ako spoluvládcu. Jej vláda nakoniec trvala 22 rokov a po jej smrti, z hnevu nad dlhým čakaním dal Thutmose odstrániť jej meno so všetkých nápisov. Kamenári však nevykonali svoju prácu dôkladne a tak sa po nej zachovalo aj jej trónne meno Maatkare. Jej vláda bola bez vojen. Starala sa hlavne o vnútroštátný rozvoj, ako budovanie chrámov, obnovovanie zavlažovania.

Thutmose III.
Bol spomedzi panovníkov tohto mena najvýznamnejší a podľa historikov, ktorí merajú slávu podľa dobyvateľských úspechov, dokonca najväčší z kráľov Egypta. Vydobyl si územia, ktoré boli stratené za vlády Thutmoseho II. a Hatšepsut. Okrem toho si vydobyl aj veľkú časť Núbie. Pozícia Egypta bola ohrozená aj z Ázie, s čím sa rozhodol skoncovať a tak sa vypravil proti mocnej koalícii malých štátov na čele s Kadešom. Ľsťou sa dostal až do mesta Joppe (bola podobná Odysseovej, no jeho muži sa dostali do mesta v hlinených nádobách ). Všetky podmanené mestá najprv vyplienil a potom začlenil do Egypta. Ani jeden z predchádzajúcich kráľov pred ním neovládal také veľké územie, ako on. Ukázal sa rovnako schopným štátnikom, ako vojvodcom. Územia buď prenechal správe svojich vojvodcov, alebo sa u iných uspokojil s vyberaním daní a prenechal im samosprávu. Lojálnym vládcom bral synov na výchovu do Egypta a dcéry si bral za manželky. Zaviedol mnoho organizačných raforiem a vybudoval mnoho stavieb, viac než všetci jeho predchodcovia dokopy.

Amenhotep II.
Keďže zdedil trón po Thtmosem, zaniklo jeho meno v tieni jeho vlády. Podnikol dve výpravy do Ázie, aby potlačil tamojšie povsania. Povstania potlačil. No vyčítala sa mu jeho krutosť, náčelníkov vlastnoručne zabil a telá priviezol do hlavného mesta, kde ich potom zavesil dole hlavou na hradby.

Počet zajatcov dával zisťovať počtom odrezaných rúk a zabitých nepriateľov podľa odseknutých hláv, čo aj dokladali ilustrácie chrámov.

Thutmose IV:
O získaní jeho vlády existuje bájka. Počas doby jeho panovania musel potlačiť mnoho povstaní. Vsádzal viac ako iní králi na diplomaciu. Snažil sa nájsť spojencov proti Chetitom a na uzavretie dohody chcel dať svoju dcéru za manželku, no postoj iných krajín sa preukázal vtedy, keď mitamynnský kráľ (Artatám) prijal jeho ponuku až po siedmej žiadosti. Svoju etnickú ríšu sa pokúšal spojiť jednotným náboženstvom (ako hlavnú postavu si zvolil Slnko – Aton). Väčšina jeho zámerov bola veľmi premyslená a mala obsiahlejší rozsah, no nestihol ich uskutočniť počas svojej osemročnej vlády. Dal postaviť niekoľko stavieb, ale ani tie sa prevažne nepodarilo dokončiť.

Amenhotep III.
Ríšu nechal v hroznom stave a historici sa zhodli, že patrí medzi najmárnotratnejších kráľov Egypta. Žil v prepychu a bez ohľadu na náklady, žil si bezstarostný život.V živote podnikol jednu vojnovú výpravu, a to v piatom roku svojho panovania. Vojsko používal hlavne ako doprovod na polovačkách. V prípade nájazdov Chetitov prenechal všetky opatrenia na veliteľov tamojších posádok. Dal postaviť množstvo stavieb a zachovalo sa o nich aj mnoho doložení textami.

Achnaton
Reformátor a zakladateľ hlavného mesta Achetatonu. Plným menom sa volal Nefercheprure Waenre Amenhotep. Po šiestom roku vlády sa tohto mena vzdal. Bolo to z náboženských dôvodov (v jeho mene bol boh Amon a on vyznával Atona) .Z veľkej časti odporoval egyptským tradíciám a jeho kult Atona nevyhovoval Amonovým kňazom, ktorí darmi bohatli a postupne stratili závislosť od panovníka. Miloval svoje deti a manželku Nefertiti (tvrdil, že je najkrajšia žena pod Slnkom)

Smenchkare
Bol to syn Achnatona a už za vlády svojho otca bol miestokráľom. Achnaton sa pri všetkých tých reformách nemal čas starať o štát, ten bolo potrebné riadiť. Otcove náboženstvo sa snažil udržať, no to podľahlo sprisahaniu kňazov Amona a on so snahou a navrátením odobratých území kňazom, bol uznaný za kráľa. Zomrel veľmi mladý za podozrivých okolností a o jeho živote je málo zmienení.

Tutanchamon
Prvý a najstarší panovník, ktorého hrobku objavili nevylúpenú. Podľa toho, čo sa doteraz podarilo zistiť je známe, že zomrel a bol pochovaný. Hlavným kráľom bol hodnostár Aje. Už od začiatku svojej vlády bol bábkou v rukách kňazov Amona. Nikdy netiahol do boja a nechodil na poľovačky na levy.Ako aj jeho dvaja predchodcovia, zomrel za tajomných okolností.

Aje
Dostal sa k vláde cez tri mŕtvoly, ale nie je dokázané, že sa o ich predčasnú smrť postaral sám.

Za vlády Achnatona bol úradníkom, zaoberajúcim sa štátnymi záležitosťami. Hoci sa voči Achnatonovi správal lojálne, považovali ho kňazi za spojenca. Po páde Achnatona prišli jeho skúsenosti v riadení štátu Smencheremu vhod. No kňazi jeho odkloneniu od Atona neverili a po troch rokoch vlády zomrel. Aje sa po smrti Smenchkareho stal spoluvládcom Tutanchamona a jeho poručníkom. Tutanchamona presvedčil poslúchať kňazov. Po jeho smrti (Tutanchamona) sa stal panovníkom. Nápisy a dôkazy o jeho existencii ničil Horemheb, no niekoľko sa zachovalo.

Horemheb
Slúžil pod panovníkmi ako Aje (a neskôr aj pod jeho vládou), no začal svoju kariéru ako vojak. Aby sa dostal k vláde, spojil sa s Amonovými kňazmi. Prijal meno Džesercheprure a vládol okolo 15 – 20 rokov. Pokúsil sa vymazať svojich predchodcov a tak sa čas po Amenhotepovi zaratával k dobe jeho vládnutia. Bojoval proti korupcii úradníkov a trestal ich odrezaním nosa. Bol diplomat a súčasne veliteľ vojsk. Odrazil útok Chetitov, potom neočakávane nezaútočil, ale obnovil vládu nad Núbiou. Pričinil sa hlavne staviteľstvom a to Amonových chrámov.