Magna Charta Libertatum (Veľká listina slobôd)

MAGNA CHARTA LIBERTATUM


Veľká Británia ako jediný štát EÚ nemá písanú ústavu. Zvláštnosť britskej ústavy spočíva v tom, že je práve iba z časti fixovaná písomne a že texty nie sú systematicky zhrnuté v jednom dokumente. Jeden z historických dokumentov, v ktorom sú zakotvené dodnes platné základné línie ústavného rádu je Magna Charta Libertatum.
Anglická šľachta mala v stredoveku silné postavenie. Vlastnila veľký pozemkový majetok. Francúzky kráľ Filip II August / 1180 – 1223 / úspešne bojoval proti Anglicku a získal väčšinu anglických dŕžav na francúzskom území.
Za panovania anglického kráľa Jána Bezzemka / 1199 – 1216 / prepukli vážne rozpory medzi panovníkom a šlachticmi. Šľachta žiadala väčšiu účasť vo vláde v krajine, zatiaľ čo kráľ sa snažil udržať všetku moc vo svojich rukách. Viaceré porážky, ktoré kráľ utrpel od Francúzov, ako aj spory s cirkvou tak oslabili jeho postavenie, že 15. júna 1215 v juhoanglickom meste Runnymed mu zástupcovia šľachty a cirkvi predložili Magnu Chartu Libertatum – Veľkú listinu slobôd – zoznam požiadaviek, ktoré mali zabezpečiť ich feudálne výsady. Ján listinu podpísal, ale pápež Inocent III ho zbavil prísahy, ktorou sa zaručil plniť jej požiadavky, lebo podľa neho nijaký pomazaný kráľ nemôže prinútený podpisom vzdať sa svojich práv. SKRÁTENÉ ZNENIE LISTINY

Ján, z Božej milosti kráľ anglický, pán Írska, vovjvoda normanský a akvitanský a knieža z Anjou, zdraví arcibiskupov, opátov, kniežata, barónov, sudcov, lesných správcov, vicekniežatá, správcov, služobníkov a všetkých svojich úradníkov a verných. Verte, že My obracajúc pohlad k Bohu a spáse Našej duše, ako aj k dušiam Našich všetkých predchodcov a následníkov, k cti Božej a k povýšeniu Svätej cirkvi, ako aj k reforme nášho kráľovstva, na rad našich ctihodných otcocv.. ako aj urodzených pánov.. a iných naších verných

· Na prvom mieste chválliaci Boha a totuto listinou za Nás a všetkých našich následníkov sme na večnosť potvrdili, že má anglická cirkev byť slobodná a mať svoje práva a nedotknuteľné slobody.. Ďalej sme všetkým slobodným mužom nášho kráľovstva za nás a našich dedičov na večnosť udelili všetky následne zaznamenané slobody, ktoré majú od Nás a Našich následníkov večne mať a dodržovať.
· Nesmú sa vyberať peniaze na ochranu alebo pomoc iba v prípadoch ako : po porade kráľovstva, na vykúpenie, pasovanie najstaršieho syna na rytiera, na prvú svadbu najstaršej dcéry.

Príspevok však nesmie prekročiť primeranú výšku.
· Londýnu ostávajú všetky výsady a slobody plus si však môžu aj ostatné mestá, pevnosti, obce a prístavy obhájiť všetky svoje slobody a zvyky.
· Arcibiskupi, biskupi, opáti, knižatá, baróni bodú prítomní na kráľovskej rade, ako aj ich podriadení a lénnici, ktorých majú právo zavolať.
· Slobodnému mužovi nemá byť za malý priestupok udelený peňažný trest, ktorý sa udelí až pri väčšom priestupku. Naviac si obchodník mohol ponechať sklad tovaru ako aj sedliak svoj inventár, ak aj prepadol trestu. Zo zmienených dôvodov nemajú byť tieto tresty pokladané iba ak za výnimočnýh situácií.
· Kniežatá a baróni môžu byť potrestaní iba osobou im rovnou a podľa stupňa ich previnenia.
· Žiadna dedina, ani jednotlivec nemôžu byť nútení k stavaniu mostu, iba ak sú k tomu zaviazaní právom oddávna.
· Žiaden správca, ani žiaden z našich ostatných úradníkov nemôže zabavovať niekoho obilie alebo iné zásoby, keď by za to dotyčný ponúkol protihodnotu alebo by od predávajúceho dostal povolenie k odkladu platby.
· Žiaden z vícekniežat alebo úradníkov alebo niekto iný nemôžu zabavovať kone proti vôli slobodného muža za účelom prepravy.
· Ani My ani naši úradníci nemôžu pre Naše hrady alebo pre iné naše stavby zabavovať drevo proti vôli vlastníka dreva.
· Žiaden úradník nemá právo predstaviť pred súd niekoho, proti ktorému nemá dôveryhodných svedkov.
· Žiaden slobodný muž nemôže byť zadržaný, vyhnaný zo svojho majetku alebo ináč zničený, alebo robiť proti nemu zásah, iba ak je právoplatne odsúdený.
· Právo na spravodlivosť sa nesmie predávať, odopierať alebo odďalovať.
· Obchodníci môžu slobodne cestovať ako po súši tak i po mori, vycestovávať a opäť sa vrátiť.

Avšak, keď vypukne vojna, tak obchodníci z krajiny, s ktorou je Británia vo voje, ktorí sa nachádzajú na britskom území budú bez škôd zadržaný a správať sa k nim bude tak ako sa znepriatelená strana správa ku anglickým obchodníkom na jej území.
· V budúcnosti má každý, okrem zajatcov a psancov ako aj občanov krajiny , ktorá je s Britániou vo vojne a s jej obchodníkmi, s ktorými sa má zaobchádzať podľa vyššie spomenutých predpisov, právo vycestovať a opäť sa vrátiť ako po vode tak po súši.
· Sudcom, zemským správcom, vicekniežaťom a úradníkom sa môže stať len ten, kto pozná právo kráľovstva a je ochotný ho dodržovať.
· Všetky práva musia byť na území kráľovstva dodržované či duchovenstvom či laikom.
· Pretože sme ale teraz kvôly Bohu a pre lepšiu vládu v Našom kráľovstve, ako aj pre lepšie vyrovnanie sporu vzniknutáho medzi Nami a našimi barónmi urobili všetky tieto ústupky s prianím, aby sa im mohli v plnom rozsahu trvale tešiť, dávame a poskytujeme im nasledujúce zaznamenané zaistenie: baróni majú vybrať 25 ľubovoľných barónov kráľovstva, ktorí budú povinní dbať a dodržovať mier a slobody, ktoré sme vám touto Chartou poskytli a potvrdili a starať sa o to, že keby My alebo niektorí z nás, alebo vrchný sudca, či Naši úradníci alebo niektorí z Našich služobníkov spôsobili niekomu bezprávie alebo by bol porušený niektorý z článkov o miere a bezpečnosti, a tento priestupok bude ohlásený 4–om z našich 25–ich barónov, tak spomínaní 4 baróni sa majú odobrať ku Nám, alebo ku vrchnému sudcovy, ak My niesme v zemi, a prosit nás za výkladu tohto priestupku o napravenie. A ak My a v prípade, že sme mimo zeme, náš vrchný sudca, priestupok do 40-ich dňov, počitané od chvíle, keď Nám a keď nie sme v zemi, našemu vrchnému sudcovi to bolo zdelené, majú týto 4 baróni posunúť to aj na ostatných barónov a týchto 25 barónov má spoločne s celou zemí na Nás, až do dosiahnutia, podľa ich predstáv, primemeranej náprave, všetkými možnými spôsobmi doliehať a priviesť Nás do tiesne a to síce odobratím našich hradov, pozemkov a držav a akýmkoľvek iným spôsobom, pričom má však Naša vlastná osoba, ako aj osoba Našej kráľovny a našich detí zostať nedotknutá a keď k náprave došlo nadviazať s Nami staré vzťahy. A každý v zemi nech prisahá, že bude vykonávať príkazy vyššie uvedených 25 barónov k prevedeniu danýCh záležitostí a bude na Nás spolu s nimi podľa najlepších síl doliehať.. Nadto všetkých tých, ktorý nechcú dať prísahu 25 barónom bueme nútiť Naším príkazom, aby prísahu s vyššie uvedeným obsahom učinili...
· .. Dané našou rukou..., na lúke nazývanej Runnymed medzi Windsorem a Staines, 15. júna v 17. roku Našej vlády.