Vedecká a popularizačná literatúra uplatňovala v niektorých žánroch prvky osvieteneckého myslenia. Prechod k svetskej orientovanej vede tvorili polosvetské latinské školské dišputy a dizertácie na evanjelickej strane. Barokovú drámu a divadlo na Slovensku reprezentujú školské drámy. Počtom prevýšili dovtedajšiu dramatickú tvorbu, ale ich umelecký prínos okrem niektorých pozoruhodných hier E Ladivera bol minimálny. Išlo iba o dialogizované traktáty, ktoré charakterizuje schematizmus, rétorickosť a alegorickosť. Významný bol iba pokrok v javiskovej technike. Školská dráma sa pestovala na protestantských i katolíckych školách, písala sa aj latinsky, ale okrajovo v interscéniách sa v nej používali aj živé jazyky. Protestantská školská dráma sa vyvíjala podľa vzoru J. Amosa Komenského. Pod pojmom barokovej hudby sa v širšom slova zmysle sa rozumie hudobná kultúra približne medzi 1600-1750, pričom len niektoré slohy a formy možno považovať za barok. Sú to najmä tie, v ktorých prevažuje emocionalita, rétorizmus, istá subjektivita a snaha o prekonanie tradičných kompozičných techník.