Napoleon I.
(1769-1821)

„Bol dieťaťom Francúzskej revolúcie a zároveň aj jej priekopníkom a pretvárateľom. Napoleon I., francúzsky cisár v rokoch 1769-1821. Nazývali ho Robespierre. Nakoniec obrovská ríša, ktorej vládol sa rozpadla po jeho páde. Už po ruskom ťažení ho začalo opúšťať šťastie. Mnohé z jeho rozhodnutí a reforiem majú dosah až do dnešných dní, predovšetkým myšlienka modernejšieho a územno-správneho členenia štátu.“
Dnes môžeme v Paríži na konci Champs-Elysees vidieť mohutný víťazný Napoleonov oblúk na počesť svojej armády a víťazstiev. Na vnútorných stranách stavby sú uvedené mená šesťsto generálov jeho armád a miesta stosedemdesiatych dvoch bitiek. Napoleon I. sa narodil pätnásteho augusta ako Napoleon Bounaparte v Ajatciu na stredomorskom ostrove Korzika, ktorý mesto Janov v roku 1768 predalo Francúzku. Jeho otec bojoval na strane povstaleckých Korzičanov. Po povstaní sa však rýchlo prispôsobil novému panstvu. Zastával funkciu kráľovského radcu a tak zabezpečil pre desaťročného Napoleona štúdium na vojenskej škole v Brienne. O päť rokov neskôr preložili Napoleona na vojenskú akadémiu do Paríža, kde v roku 1875 zložil záverečnú skúšku s hodnosťou poručíka. Týmto sa začala kariéra mladého a malého Korzičana, ktorý meral iba 166 cm pôsobil chorobným dojmom. Keď sa v auguste mesiac po dobytí Bastily jeho pluk vzburil, pridal sa Napoleon na stranu revolúcie. O štyri roky neskôr mu ostreľovanie a znovu dobytie Toulonu prinieslo povýšenie na brigádneho generála. Jeho priaznivec Barras, Napoleonovi zabezpečil vrchné velenie nad francúzsko-talianskou armádou. Jeho kariéra dospela k bodu, kedy už mohol o svojom postavení rozhodovať sám. Dobyl Luxembursko a zvíťazil nad Rakúskom. Cítil sa novým Cézarom a tak ho aj prijali. Ako člen vlády prevzal velenie nad expedíciou do Egypta s cieľom rozhodujúceho stretnutia s Anglickom. Vojenské úspechy zmarila bitka pri Abukire námorná anglická eskadra pod hlavným velením adm. Nelsona. Tým zničila francúzsku flotilu a odrezala ju tak od materskej krajiny. Keď sa Napoleon o rok neskôr dozvedel o porážkach v Taliansku a Nemecku opustil svoju armádu v Egypte a odchádza do Paríža. Pučom v roku 1799 sa vymenoval za konzula a vyhlásil „Románová fáza revolúcie sa skončila. Teraz uvidíme, ktoré z jej princípov sú podstatné a ktoré možno uplatniť.“ Proti novej ústave hlasovalo z 3 mil. zúčastnených len 1562. Podstatnú časť ústavy sformuloval sám Napoleon.