Príchod starých Slovanov do strednej Európy

Príchod starých Slovanov do strednej Európy

Príchod starých Slovanov do strednej Európy je spojený s viacerými okolnosťami dejín. Tradíciou sa zaužívalo, že starí Slovania k nám prišli z východu z povodia riek Dneper, Odra, Visla, Bug. Neznamená to však, že aj územie Slovenska bolo osídľované priamo z východu. Slovanské kmene pôvodne sídlili na sever od Karpát, na východ od riek Odry a Visly a na západ od Dnepra. Na severe toto územie ohraničovali Pripjaťské močiare. Práve z tejto pravlasti sa Slovania rozptýlili, v 5-6storočí, na všetky strany. Aj napriek tomu, už koncom 4. storočia časť Slovanov spolu s Gótmi prekročili dolný Dunaj a zastavili sa na hraniciach Byzantskej ríše. Aj to , že Slovania postupovali spolu s Gótmi dokazuje , že sa naši predkovia stali súčasťou veľkého migračného pohybu(tzv. Veľkého sťahovania národov) Prvé tisícročie nášho letopočtu je poznačené veľkými migračnými pohybmi, miešaním rás a kultúr, vytváraním nových spoločenských vzťahov a tradícii. Práve Veľké sťahovanie národov patrí medzi najvýznamnejšie migračné pohyby doznievajúceho staroveku a začínajúceho stredoveku. Prebiehalo medzi 4-7. storočím a podieľalo sa na ňom jednak romanizované obyvateľstvo bývalej Západorímskej ríše, románsko-grécke obyvateľstvo Východorímskej ríše , rôzne kmene Germánov, Trákov, Keltov a predovšetkým našich slovanských predkov. Dôsledku toho sa vykryštalizovali základné etnolingvistické okruhy. Medzi nimi sa nachádza aj slovanský.
Názory na pravlasť Slovanov neboli ani v minulosti jednotné. Existujú , resp. ja poznám tri teórie príchodu starých slovanských predkov na naše územie. 1. Pôvodne sa za pravlasť Slovanov považoval Balkánsky polostrov. Pretože antický spisovatelia poznali Trákov, ktorí žili na juhu Balkánskeho polostrova. Už teraz môžeme povedať , že to nie je pravda. Tráci boli to etnikum , ktoré sa stalo súčasťou iného migračného pohybu a je viac jako isté , že do styku s predkami dnešných Slovanov ani neprišli.

2. Až do druhej polovice 19. storočia sa za pravlasť Slovanov pokladala Dunajská kotlina, teda čiastočne aj územie dnešného Slovenska. Bola to tzv. autochtónna teória , teda teória o pôvodnosti slovanského obyvateľstva na tomto území. Pre vysvetlenie je potrebné vysvetliť význam slova autochtónny. Pôvodný, týkajúci sa pôvodného obyvateľstva, domorodý. Geologicky je tento pojem charakterizovaný jako nachádzajúci sa na pôvodnom mieste, čo zodpovedá širšiemu pojmu autochtónna teória.

Táto teória je veľmi ľahko spochybniteľná. A len sporadicky možno hovoriť o výskyte slovanského obyvateľstva na území Karpatskej kotliny. Archeologický výskum nenašiel stopy po Slovanoch pred 5-6storočím n.l. Predtým tu žili aj iné národy (Kelti, Kvádi, Kotíni) s ktorými by tunajší Slovania museli prísť do styku. Nestalo sa tak. A okrem toho z juhu prichádzali Rimania, ktorí svoje výboje počas markomansko- kvádskych vojen zachytili aj písomne. Slovanov však v priestore dunajského Limes Romanus nespomínajú. Teóriu o pravlasti Slovanov v Karpatskej kotline podporovali aj štúrovci, pretože podporovala ich štátoprávne požiadavky. V 20. storočí sa túto teóriu pokúsil oživiť ruský jazykovedec Trubačev. Aj keď existujú argumenty, že Slovania sa spomínajú v antických spisoch pod názvom Vinidi, Venédi a Anti označenie pre východných Slovanov, treba podotknúť, že je to obdobie konca 4. storočia, keď slovanské kmene boli tlačene Gótmi a čiastočne zasiahli aj naše územie. Keďže každá okolnosť sa v čase vyvíja a argumentov pribúda nemožno ju považovať za správnu. Preto autochtónnu teóriu kategoricky odmietajú viacerí historici.

3. Na prelome 19. a 20. storočia boli už okolnosti príchodu Slovanov presne vymedzené a tak sa všeobecne ujal názor, vedecky argumentovaný českým slavistom Ladislavom Niederlem, že pravlasťou Slovanov bolo územie na sever od Karpát medzi riekami Odrou a Vislou, Bugom a Dneprom. Odtiaľ sa vraj pre preľudnenosť pohli do nových sídlisk. Ich presuny , nepochybne, ovplyvnilo aj sťahovanie iných etník (Húnov a pod ich nárazmi aj Gótov, Rugiov, Herulov a ďalších germánskych kmeňov. Prvé vlny Slovanov zasiahli východné Slovensko už na prelome 4/5storočia. Južné a západné Slovensko osídlili skupiny prichádzajúce z východu a z juhovýchodu cez maďarskú nížinu. Prenikli do nej cez Karpatské priesmyky povodím Tisy. Priamo zo severu spoza Karpát prenikli tí Slovania, ktorí osídlili Slovensko. Keďže územie Slovenska je koncom 5.storočia kompletne osídlené, na našom území začal štátotvorný proces

Použitá literatúra:
Lexikón slovenských dejín. SPN, Bratislava, Druhé doplnené vydanie 1999 -, /Bartl,J.-Čičaj,V.-Kohútová,M.-Letz,R.-Segeš,V.-Škvarna,D./

Bartl,J.-Kamenický,M.-Valachovič,P.: Dejepis pre 1. ročník gymnázií SPN, Bratislava, 2000,.

Zdroje:

Lexikón slovenských dejín. SPN, Bratislava, Druhé doplnené vydanie 1999 -, /Bartl,J.-Čičaj,V.-Kohútová,M.-Letz,R.-Segeš,V.-Škvarna,D./ -
Bartl,J.-Kamenický,M.-Valachovič,P.: Dejepis pre 1. ročník gymnázií SPN, Bratislava, 2000, -