referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Margita
Sobota, 13. júla 2024
Starovek, Staroveký Rím
Dátum pridania: 27.10.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mato1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 065
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 

Patricijovia odopierali plebejcom prístup k úradom.
Najchudobnejšiu časť tvorili bezzemkovia – proletári.

V roku 510 p.n.l. končí kráľovstvo vyhnaním posledného kráľa Tarqunia Superbusa z Ríma. Správa Ríma sa stala vecou všetkých slobodných, plnoprávnych občanov. Vec verejná ( Res publica )
REPUBLIKA:
Od roku 510 p.n.l. až do roku 27 p.n.l. Znaky:
1. Boj patricijov s plebejcami
2. Ovládnutie Itálie
1. Expanzia do Stredomoria
Na čele stáli dvaja konzuli a v čase nebezpečenstva diktátor.
1. Boj patricijov s plebejcami:
Plebejci mali občianske práva obmedzené, nemohli zastávať úrady, hlasovať, nemohli uzatvárať manželstvá s patricijmi. Plebejci sa proti tomu búrili pomocou tzv. plebejských secesií – sú to hrozby, že odídu z Ríma a vytvoria nové mesto. Takto si vymohli zriadenie úradu tribúnov ľudu – mali zabezpečiť plebejcov pred svojvôľou patricijských úradníkov, mali právo veta.
Plebejci si vynútili spísanie zvykového práva. 449 p.n.l boli v Ríme vydané zákony 12 tabúľ. Zrovnoprávnili patricijov s plebejcami. V dôsledku zrovnoprávnenia sa stali dôležité pre výkon úradu iba majetkové pomery. Vytvorila sa privilegovaná patricijsko-plebejská vrstva – nobilita.
2. Boje za ovládnutie Itálie:
Začali bojom proti Etruskom a úplne ich zničili okolo roku 400 p.n.l. Ďalej bojovali proti Galom, Keltom a napokon proti Grékom v južnej Itálií. Najdlhšie sa bránilo grécke mesto Tarent. Pozvali si na pomoc kráľa Pyrrha.
2. Expanzia Ríma do Stredomoria:
Púnske vojny –
1. Púnska vojna ( 264 – 261 p.n.l. ) vypukla na Sicílií, prebiehala na súši aj na mori a skončila sa víťazstvom Rimanov pri Aegatských ostrovoch. Kartágo stratilo svoj vplyv na Sicílií a muselo zaplatiť odškodné. Rimania ovládli Sicíliu, Sardíniu a Korziku
2. Púnska vojna ( 218 – 202 p.n.l.) Založenie Nového Kartága v Španielsku. Hannibal odtiaľ prešiel cez Alpy a porazil Rimanov v bitke pri Trazimenskom jazere – 217 p.n.l. Hannibal zvíťazil aj pri Caen. Pritiahol pred Rím, ale nezaútočil. Rimania ho obišli a zaútočili na Afriku a tak sa musel vrátiť. Utrpel porážku pri Zame. Kartágo stratilo všetky územia okrem Afriky. Provinciu v ktorej ležalo Nové Kartágo obsadili Rimania a pomenovali ju Hispánia. V roku 202 p.n.l. bol uzavretý mier.
3. Púnska vojna ( 149 – 146 p.n.l.) Došlo k úplnej likvidácií Kartága. Provinciu pomenovali Afrika. Rím sa začína premieňať na stredomorskú veľmoc. Nasledovali výboje do východného stredomoria – ovládli Grécko a Malú Áziu. V roku 133 p.n.l. získali posledný helenistický štát – Pergamon a vytvorili tu provinciu Ázia. V roku 30 p.n.l.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.