ovládli Egypt.


KRÍZA RÍMSKEJ REPUBLIKY:
Púnske vojny vyvolali agrárnu krízu. Reformy – Tibrius a Gaius Gracchus. Boli to bratia. – zákon o pozemkovom maxime, zvyšnú pôdu potom štát rozdeľoval bezzemkom. Tým sa zvýšil počet vlastníkov pôdy – zvýšil sa počet ľudí, ktorí mohli ísť do armády. Počas volieb bol Tiberius zabitý. Gaius Marius – zaviedol žoldniersku armádu, mohli do nej vstupovať aj bezzemkovia. Obyvateľstvo sa podľa reakcií na tieto reformy delilo do dvoch skupín : populári – podporovali reformy a optimáti – odporcovia reforiem. Medzi týmito skupinami vznikla občianska vojna. Na čele optimátov bol Lucius Cornelius Sulla a na čele populárov bol Gaius Marius. Zvíťazil Sulla a zaviedol diktatúru. V tomto obd. prebehlo aj
Spartakovo povstanie – 73 – 71 p.n.l., bolo potlačené.
TRIUMVIRÁT:
Moc si delili traja najmocnejší:
Pompeius, Crassus a Gaius Julius Caesar. Caesar bojoval v Galii a posunul hranice Rímskej ríše až k Atlantickému oceánu a k Rýnu.
Po Crassovej smrti sa rozpútal bo o moc medzi Pompeiom a Caesarom. Vypukla medzi nimi vojna. Caesar viedol populárov. Obsadil Rím a sústredil v rukách neobmedzenú moc. Pompeius bol zavraždený. Bol to prvý krok k nastoleniu monarchie v Ríme. Caesar bol v roku 44 p.n.l. zavraždený a vznikol druhý triumvirát: Lepidus, Octavianus a Antonius. Rozdelili si moc a porazili Caesarových odporcov. Lepidus sa stal najvyšším kňazom, Antonius odišiel do Egypta a Octavianovi ostala ríša. Antonius chcel pomôcť Kleopatre poraziť Rím, došlo však k porážke ich vojsk a k pripojeniu Egypta k Rímu.
PRINCIPÁT:
Je to prechodné obdobie, kedy je v symbióze monarchistická forma vlády so zachovaním republikánskych inštitúcií. Octavianus začal rozširovať moc a pridal si meno Augustus. Začína obdobie cisárstva.
CISÁRSTVO:
Julsko-claudijská dynastia:
Octavianus Augustus - vznik cisárstva
Tiberius
Caligula
Claudius
Nero
Falviovská dynastia:
Flavius Vespasianus
Titus
Domitianus
Obdobie adoptívnych cisárov:
Traján
Marcus Aurelius


Dynastia Severovcov:
Septimus Severus

NESKORÉ CISÁRSTVO:
Dominát.
Diokletian ( 284 – 305 ) – administratívne rozdelil ríšu
V roku 313 bol vydaný Milánsky edikt. Vydal ho Konštantín – zrovnoprávnenie kresťanov.
V roku 395 sa ríša delí na Východorímsku a Západorímsku. Východorímska trvá do roku 1453 ( Byzantská ríša )
V roku 476 zánik Západorímskej ríše – začiatok stredoveku. Posledným panovníkom bol Romulus Augustus.
Kultúra a umenie: Koloseum, Via appia, mauzóleum. Básne písal Vergílius, napísal epos Aeneas, bukoliky ( preložil ich Hollý ).