Samova ríša sa nachádzala na území dnešného Slovenska, Poľska, Česka a Rakúska.

Prvé zmienky o Nitrianskom kniežactve sú z prvej tretiny 9. stor. Vzniklo spojením viacerých slovanských rodov a kmeňov. Rozprestieralo sa na juhozápadnom Slovensku až po Biele Karpaty a možno k nemu patrila aj časť Spiša a Gemera. Prvých vládcov nepoznáme, ale vieme o Pribinovi, ktorý je označovaný za najstaršieho známeho slovanského vládcu na území Slovenska. Za jeho panovania (825-833) sa začala christianizácia. V roku 828 bol pri Nitre postavený prvý kostol zasvätený pravdepodobne Panne Márii. O konci Nitrianskeho kniežactva nemáme veľa správ. Známe je iba to, že ho z trónu zosadil vládca vedľajšieho Moravského kniežactva - Mojmír I.(833).Od tohto dátumu sa počíta vznik Veľkej Moravy.

Pribinove snahy o christianizáciu a zmenu hospodársko - sociálneho života nenašli odozvu medzi poprednými predstaviteľmi vtedajšej domácej spoločnosti. Z toho vznikali aj rôzne rozpory a to asi využil Mojmír a získal bez boja Nitrianske kniežactvo. Po asi 5-6 ročnom putovaní sa Pribina pridal so svojou družinou k

Frankom. Okolo roku 838 dal franský kráľ Ľudovít Nemec

Pribinovi do léna územie v Dolnej Panónii pri rieke Zale ústiacej do Blatenského jazera. Tu si vystaval Blatno hrad. Kedže jeho územie znemožňovalo expanziu Veľkej Moravy, bol neskôr porazený Rastislavom.

Vznik Veľkej Moravy sa datuje od roku 833, teda obsadením Nitrianskeho kniežactva Mojmírom až po rok 906 útokmi maďarských kmeňov na naše územie. Po Mojmírovej smrti sa stal veľkomoravským kniežaťom jeho synovec Rastislav (846-870).Bol dosadený franským kráľom Ľudovítom Nemcom. Ľudovít Nemec využil vnútorné nepokoje a dosadil na trón Rastislava. Kedže Mojmír bol na strane východofranského

kráľa, to isté sa očakávalo aj od Rastislava. Ale opak bol pravdou. Prvým náznakom nesúhlasu bolo poskytnutie

azylu franskému utečencovi Albgisovi, ktorého kráľ Ľudovít odsúdil na smrť. V roku 853 sa Rastislav spojil s Bulharmi, ktorí prepadli východofranskú ríšu, ďalej podporoval odboj Ratboda proti Ľudovítovi Nemcovi čo vyústilo k útoku Ľudovíta Nemca proti Veľkej Morave. Vojna však skončila porážkou a stiahnutím sa Ľudovítových vojsk z územia Moravy. V roku 869 sa Rastislavove a Svätoplukove (bol synovcom Rastislava a nitrianske údelné knieža) názory začali rozchádzať. Vyvrcholilo to až zradou Svätopluka. Svätopluk vydal franskému kráľovi Rastislava pod podmienkou, že získa moc nad Veľkou Moravou. V nasledujúcom roku 871 bol Svätopluk obvinený zo zrady a uväznený v Bavorskom väzení.