Veľká Morava

Pred príchodom Slovanov do Európy , presnejšie na územie Slovenska (4.-6. stor.), vládli na našom území aj iní panovníci. Medzi prvými boli keltskí vladcovia. O ich pobyte na našom území sa zachovalo naozaj málo informácií a vieme o nich len z mien na keltských minciach z 1.stor. pred našim letopočtom.

Jedným z prvých vladárov na našom území o ktorom máme informácie ,bol náčelník germánskeho kmeňa Kvádov - Vannius. Vannius bol chránencom Ríma a sami Rimania nazvali jeho prvý štátny útvar - Regnum Vannianum

(Vanniovo kráľovstvo).O polohe kráľovstva sa doteraz diskutuje, ale archeologické nálezy dosvedčujú , že sa rozprestieralo na juhozápadnom Slovensku. Po tridsiatich rokoch budovania a zveľaďovania kráľovstva sa proti nemu vzbúrili jeho vlastní synovci. Vannius bol porazený a s ním zničený aj prvý kráľovský útvar na našom území.

V roku 406 opustili naše územie germánski Kvádi. Odmietli sa zmieriť s nadvládou Húnou, ktorí od prelomu 4.-5. stor. ovládali priestor Karpatskej kotliny. Rýchly rozpad Húnskej ríše po smrti vodcu Atilu(453) otvoril v Karpatskej kotline priestor na politickú organizáciu germánov a slovanov. Panóniu ovládali Ostrogóti , v Potisi a v Sedmohradsku vznikla ríša Gepidov. Prítomnosť germánov nebránila slovanskému osídľovaniu Karpatskej kotliny. O niekoľko rokov neskôr sa v blízkosti nášho územia rozpútala Longobardsko - Gepidská vojna. Longobardský kráľ sa spojil s Avarmi a zničil Gepidov. Nakoniec toto územie museli opustiť aj Longobardi a prenechali ho Avarom.

Slovania sa museli podriadiť Avarom. V šiestom storočí, keď napätie medzi Slovanmi a Avarmi vrcholilo sa na stranu Slovanov pridal franský kupec Samo. Samo ako kupec už vedel o avarsko - slovanskej vojne a na naše územie viedol veľkú kupeckú karavánu a aj početný vojenský sprievod. Avari boli porazení a na našom území vzniká nový útvar - Samova ríša. Samo vládol v období od

623 - 658. Mal 12 nemenovaných manželiek a 22 synov a 15 dcér. Sama uznávali za svojho kráľa nielen Slovania na Slovensku a Morave, ktorí povstali proti Avarom, ale aj

české kmene, ktoré Avarský útlak nepoznali. Jeho vojsko odolalo aj trom útokom Franského kráľa -Dagoberta. Po tomto víťazstve(632) vtrhol na územie Franskej ríše. Pridali sa k nemu aj vzdialené české kmene a lužickí srbi. Po jeho smrti, o ktorej sa dozvedáme veľmi málo, sa ríša rozpadla.

Samova ríša sa nachádzala na území dnešného Slovenska, Poľska, Česka a Rakúska.

Prvé zmienky o Nitrianskom kniežactve sú z prvej tretiny 9. stor. Vzniklo spojením viacerých slovanských rodov a kmeňov. Rozprestieralo sa na juhozápadnom Slovensku až po Biele Karpaty a možno k nemu patrila aj časť Spiša a Gemera. Prvých vládcov nepoznáme, ale vieme o Pribinovi, ktorý je označovaný za najstaršieho známeho slovanského vládcu na území Slovenska. Za jeho panovania (825-833) sa začala christianizácia. V roku 828 bol pri Nitre postavený prvý kostol zasvätený pravdepodobne Panne Márii. O konci Nitrianskeho kniežactva nemáme veľa správ. Známe je iba to, že ho z trónu zosadil vládca vedľajšieho Moravského kniežactva - Mojmír I.(833).Od tohto dátumu sa počíta vznik Veľkej Moravy.

Pribinove snahy o christianizáciu a zmenu hospodársko - sociálneho života nenašli odozvu medzi poprednými predstaviteľmi vtedajšej domácej spoločnosti. Z toho vznikali aj rôzne rozpory a to asi využil Mojmír a získal bez boja Nitrianske kniežactvo. Po asi 5-6 ročnom putovaní sa Pribina pridal so svojou družinou k

Frankom. Okolo roku 838 dal franský kráľ Ľudovít Nemec

Pribinovi do léna územie v Dolnej Panónii pri rieke Zale ústiacej do Blatenského jazera. Tu si vystaval Blatno hrad. Kedže jeho územie znemožňovalo expanziu Veľkej Moravy, bol neskôr porazený Rastislavom.

Vznik Veľkej Moravy sa datuje od roku 833, teda obsadením Nitrianskeho kniežactva Mojmírom až po rok 906 útokmi maďarských kmeňov na naše územie. Po Mojmírovej smrti sa stal veľkomoravským kniežaťom jeho synovec Rastislav (846-870).Bol dosadený franským kráľom Ľudovítom Nemcom. Ľudovít Nemec využil vnútorné nepokoje a dosadil na trón Rastislava. Kedže Mojmír bol na strane východofranského

kráľa, to isté sa očakávalo aj od Rastislava. Ale opak bol pravdou. Prvým náznakom nesúhlasu bolo poskytnutie

azylu franskému utečencovi Albgisovi, ktorého kráľ Ľudovít odsúdil na smrť. V roku 853 sa Rastislav spojil s Bulharmi, ktorí prepadli východofranskú ríšu, ďalej podporoval odboj Ratboda proti Ľudovítovi Nemcovi čo vyústilo k útoku Ľudovíta Nemca proti Veľkej Morave. Vojna však skončila porážkou a stiahnutím sa Ľudovítových vojsk z územia Moravy. V roku 869 sa Rastislavove a Svätoplukove (bol synovcom Rastislava a nitrianske údelné knieža) názory začali rozchádzať. Vyvrcholilo to až zradou Svätopluka. Svätopluk vydal franskému kráľovi Rastislava pod podmienkou, že získa moc nad Veľkou Moravou. V nasledujúcom roku 871 bol Svätopluk obvinený zo zrady a uväznený v Bavorskom väzení.

Slavomírove povstanie, ktoré vzápätí vypuklo na území Veľkej Moravy proti frankom, už markgrófi Viliam a Engelšal (správcovia Veľkej Moravy )nedokázali potlačiť. Preto sa Karolman ( syn Ľudovíta Nemca ) odvážil k riskantnému kroku. Prepustil Svätopluka z väzenia a postavil do na čelo vojska proti Slavomírovi. Svätopluk sa však pridal na stranu Slavomíra a zničil Karolmanovo vojsko. Veľká Morava bola opäť slobodná a mala nového panovníka Svätopluka(871-894 ).V tomto čase sa prvýkrát objavuje označenie Veľká Morava.

Svätoplukovi sa ako prvému pripisuje titul a postavenie kráľa. Po úspešnom odrazení útokov Frankov sa Svätopluk oženil so sestrou českého kráľa Bořivoja. Bol to úspešný politický sobáš, ktorý mu zaručil podporu u českého panovníka. V roku 874 uzavrel mierovú zmluvu s franským kráľom Ľudovítom Nemcom. To mu uvoľnilo ruky, aby dobyl územia Vislanov pri Krakove, Chorvátov v Dolnom Sliezsku a polabských Srbov až k rieke Sale. Veľkomoravská ríša na vrchole Svätoplukovej slávy mala asi okolo 350 tisíc km2. Svätopluk zomrel roku 894.Ešte pred smrťou rozhodol o rozdelení vlády v krajine medzi svojich synov. Svätopluk II. sa pravdepodobne stal nitrianskym kniežaťom a bol podriadený bratovi Mojmírovi II., ktorý bol panovníkom Veľkej Moravy.

Veľkomoravská ríša sa rozpadla okolo roku 907.Presný dátum rozpadu Veľkej Moravy nepoznáme, ale vieme, že roku

907 keď sa pri Bratislave odohrala bitka medzi Maďarmi a Moravanmi Veľká Morava už neexistovala.



Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.

Po Pribinovi pokračoval v šírení kresťanstva aj Rastislav. Usiloval sa upevniť nezávislosť svojej krajiny spod vplyvu Franskej ríše. Asi roku 861 sa obrátil na pápeža Mikuláša I. so žiadosťou o zriadenie vlastného biskupstva a poskytnutie misionárov ovládajúcich slovienský jazyk.

Pápež sa k tomuto kroku neodvážil, kedže si chcel udržať dobré styky s Franskou ríšou. Preto sa Rastislav obrátil na Byzantského cisára Michal III. Ten mu vyhovel a na naše územie poslal dvoch solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Týchto dvoch bratov určil cisár za vedúcich misie na Veľkej Morave. Konštantín a Metod zostavili slovanské písmo - hlaholiku. Následne na to začali prekladať Evanjeliá. Koncom jesene 863 prišli Konštantín a Metod so svojim sprievodom na Veľkú Moravu.

Popredné úlohy tejto misie boli: výchova domácich kňazov, šírenie kresťanstva a bohoslužby v domácom jazyku.

V sídle kniežaťa Rastislava bolo založené slovanské učilište.

Pôsobenie byzantskej misie, najmä používanie slovienskeho jazyka v liturgii, narážalo na odpor franských kňazov.

Preto sa vydali solúnski bratia na prvú cestu za obhajovaním svojho učenia. Zastavili sa u Koceľa na Blatenskom kniežactve. Pôvodne mali ísť do Carihradu, ale keď sa dozvedeli o smrti Michala III. odobrali sa do Benátok. Pápež Mikuláš I. ich pozval do Ríma, pretože sa dopočul, že nesú so sebou ostatky pápeža Klimenta. Pápež Mikuláš však medzitým zomrel a jeho nástupca Hadrián II. ich slávnostne prijal a schválil slovienský jazyk ako liturgický jazyk. Metod a niektorí žiaci boli v Ríme vysvätení za kňazov. Chorľavý Konštantín vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Roku 869 zomrel vo veku 42 rokov. Metod sa spolu so svojimi kňazmi chcel vrátiť späť na Veľkú Moravu. Zastavil sa však u Koceľa a ten mu odporučil, aby sa vrátil do Ríma a požiadal pápeža o vysvätenie za biskupa. Pápež Hadrián II. mu vyhovel a zriadil aj novú samostatnú misijnú cirkevnú moravsko-panónsku provinciu podriadenú priamo Rímu.Medzitým na Veľkej Morave prebiehalo povstanie a boje s Franskou ríšou. Bavorskím biskupi, ktorí boli nespokojní s výhlásením Ríma zajali pápežského legáta a arcibiskupa Metoda. Postavili ho pred súd. Po tom, čo sa dostal k moci Svätopluk sa aj veci okolo Metoda začali meniť. Ujal sa toho pápež Ján VIII. Zakročil proti bavorským biskupom a vyslal svojho legáta, aby uviedol Metoda do úradu arcibiskupa. Po uzavretí mieru s Franskou ríšou sa počet latinských duchovných začal zväčšovať. Aj keď všetci podliehali pod Metoda nedalo sa všetkému zabrániť.

Roku 878 bol pápež informovaný o sporoch medzi Metodom a latinskými kňazmi. Pápež vypočul obidve strany a to Metodovi prinieslo úplnú rehabilitáciu. Odobril aj liturgický jazyk a všetko to potvrdil bulou - Idustriae tuae. Aby uspokojil opačnú stranu vysvätil kňaza Wichinga za biskupa pre nitriansku cirkev. Bol však podriadený Metodovi. Po Metodovej smrti(885) sa Wiching postaral o zakázanie staroslovienskej liturgie. Ostatné vedúce osobnosti Veľkomoravskej staroslovienskej školy odišli do Bulharska alebo Chorvátska.