1918 vystúpil na Uhorskom sneme slovenský poslanec Ferdiš Juriga s vyhlásením, že slovenský národ neuznáva Uhorský snem za svojho reprezentanta, pretože právo zastupovať Slovákov má iba Slovenská národná rada, ktorá mala viesť zápas za oslobodenie Slovenska. V júli 1918 vytvorila česká politická reprezentácia Národný výbor československý, ktorý dňa 28. októbra 1918 vyhlásil na obrovskom zhromaždení v Prahe vznik Česko – Slovenska a vykonal podstatné kroky na prevzatie moci, kým sa vytvorilo Revolučné Národné zhromaždenie. O dva dni zasadla v Martine Slovenská národná rada, ktorej predsedom sa stal Matúš Dula. Prítomní ešte nevedeli o udalostiach v Prahe, predsa však prijali Martinskú Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa aj Slováci prihlásili k Česko – Slovensku. Martinská deklarácia vyhlásila Slovenskú národnú radu za jediného oprávneného zástupcu Slovákov a žiadala pre nich sebaurčovacie právo.
Na Slovensku neboli vhodné podmienky na rozvoj diskusií o politickom programe (perzekúcie, politická pasivita SNS). Česko – Slovensko prinieslo do života Slovákov veľmi priaznivý obrat. Bolo republikou v čele s prezidentom. Za prvého prezidenta bol zvolený Tomáš Garrique Masaryk (vo funkcii zostal až do roku 1935), ministrom zahraničných vecí sa stal neskorší druhý prezident Eduard Beneš. V 1. vláde ČSR, sa stal 1. ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska (niečo ako minister Slovenska) Vavro Šrobár. Nový štát mal demokratický režim, zákony zaručovali slobodu rôznym názorom. Voľby do poslaneckej snemovne sa uskutočnili v roku 1920. Slobodne tiež účinkoval parlament, rôzne politické strany, kultúrne spolky i tlač. Hlavne v tridsiatych rokoch na Česko – Slovensko utekali ľudia zo susedných fašistických a totalitných štátov, kde boli za názory prenasledovaní. Česko – Slovensko sa skladalo z územia Čiech, Moravy, časti Sliezska, Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Žilo tu viac ako 13.5 milióna obyvateľov (Česi, Nemci, Slováci, Maďari, Rusíni – Ukrajinci, Židia, Poliaci a početné rómske obyvateľstvo), avšak Česi a Slováci tvorili iba 65 % obyvateľov.
Územie spred neskoršie vzniknutého Československa vyzeralo približne nejako takto:


Keďže na tomto území nemali prevahu ani Česi ani Slováci, na to aby mohli získať také veľké územie sa museli spojiť. Slovensko vlastne nebolo veľmi veľké, rovnako tak ani Čechy, takže aby získali také veľké územie Československa, museli sa tváriť, správať, že sú jeden národ. Takejto idee sa hovorí Čechoslovakizmus. Čechoslovakizmus ako idea československej národnej jednoty bol oficiálnou štátnou ideou 1. ČSR. Stúpenci čechoslovakizmu nesúhlasili so Štúrovou koncepciou národnej emancipácie Slovákov, vychádzali z presvedčenia, že Česi a Slováci tvoria jeden národ.