Povstanie Juraja I. Rákocziho

Povstanie Juraja I. Rákocziho

Úvod:

1631- vyslanci Juraja I. Rákocziho dohodli s vyslancami Ferdinanda II. na uznaní kniežacej voľby, Rákoczi mal odzbrojiť nespokojných hajdúchov.
1633- ďalšie rokovanie vyslancov Rákocziho a Ferdinanda II. o usporiadaní vzájomných vzťahov
1638- Rákoczi začal rokovať o protihabsburgskom spojenectve s vyslancom kráľa Ľudovíta XIII.
1639- Rákoczi poveril vyslancov v Istanbule, tajne rokovať s vyslancami európskych mocností o protihabsburgskom spojenectve.
1643- švédska kráľovná Kristína v Štokholme potvrdila spojeneckú zmluvu s ĽudovítomXIII. a sedmohradským kniežaťom Jurajom I. Rákoczim

Povstanie:
stavovské práva
po smrti Gabriela Betlena sa stal sedmohradským kniežaťom Juraj Rákoczi
dobré vzťahy so Švédmi (Gustavom Adolfom), ktorí boli nepriatelia Habsburgovcov
od roku 1638 mal dobre vzťahy aj s Francúzmi, a nenápadne čakal na príležitosť vpadnúť do Uhorska
23. II.: Vojská Juraja Rákocziho sa usadili pred mestom Košice. S ich vodcom vyjednáva hornouhorský kapitán so sídlom v Košiciach Adam Forgách. Juraj Rákoczi potvrdil zachovanie mestských výsad a privilégií, za čo musel Adam Forgách Košice opustiť. Juraj Rákoczi vstupuje do mesta, ktoré dobyl bez boja. príležitosť- 1643- Švédske vojská prenikli na Moravu, ale Juraj si musí počkať lebo ako Osmanský vazal potrebuje súhlas sultána, ten prišiel v r.1644 po tom ako Švédske vojská už odtiahli z Moravy
Rákoczi vtrhol na Východné Slovensko a vyhlásil sa ako ochranca nekatolíkov a mestá mu otvárali brány
s Osmanskou pomocou obsadil aj stredoslovenské banské mestá
v lete 1644 cisárska armáda získala naspäť celé územie Slovenska okrem Košíc, Prešova, Levoče, tu mal Rákoczi silné posádky
cisárske vojsko začína ustupovať pred novým Rákocziho vojskom
o odpor sa snažil aj Ferdinand III., ale nemal kvalitné opory
Sedmohradská šľachta bola veľmi netrpezlivá a naliehala na uzavretie mieru
Rákoczi mal veľké územné požiadavky, ktoré šľachta aj s pristúpením na protestantské požiadavky nebola ochotná prijať
KOMPROMISNÁ DOHODA- FEBRUÁR 1645
18.7.1645- pri Brne sa spojili vojská Juraja I.

Rákocziho a švédskeho generála Torstenssona
keď Švédi znova prenikli na Moravu, Juraj obnovil svoje boje, ale pod hrozbou stratiť Sedmohradsko musel obnoviť,na príkaz sultána, Juraj aj mierové rokovania
MIER 16.12.1945 v LINCI

Rákocziho zisky:
-hrad a panstvo Tokaj
-sedem východouhorských stolíc do doživotného užitia



Protestanti:
-získali náboženskú slobodu aj pre poddaných a prisľúbili im vrátiť odňaté kostoly
-vrátenie 90 kostolov z požadovaných 400.


Po skončení povstania Juraja I. Rákocziho sa usilovali Habsburgovci aj Turci dodržiavať dohodnutý mier, ale v regiónoch sa však aj tak porušoval:
-cisárski velitelia pohraničných pevnosti podnikali lúpežné vpády na Turecké územia, alebo tam v službách šľachticov vymáhali dane
-pohraniční tureckí begovia zasa zvyšovali dane a dávky poddaným v im poplatným dedinám

1648 - 11.X.: Juraj Rákoczi I. zomrel a Košice sa opäť dostali pod priamu moc Habsburgovcov, zastúpenú cisárom Ferdinandom III. Mesto Košice bolo pripojené k Sedmohradsku.