Rímska ríša

Rimania vytvorili najvyspelejšiu európsku civilizáciu v staroveku. Po páde Rímskej ríše trvalo európskym národom takmer tisícročie, kým dosiahli porovnateľnú úroveň v organizácii správy, v technike, urbanistike, vojenstve, architektúre, vo vede, v medicíne a v literatúre. Na druhej strane sa Rimania veľa naučili od Grékov, ktorých v mnohom napodobňovali. Najstaršou formou vlády v Ríme bolo kráľovstvo, ktoré trvalo asi 250 rokov, kým ho vystriedala republika. Vtedy spracoval verejné veci senát, ktorý mal 300 aj viac senátorov.
Rím začal rozširovať svoj vplyv na celom Apeninskom polostrove. Po porážke Kartága v troch púnskych vojnách ( 264 – 146 pred Kr. ) sa stal pánom Stredomoria.
K najväčším rímskym štátnikom a vojvodcom patril Gaius Iulius Caesar, ktorý v záverečnom období republiky bojoval v Galii v západnej Európe. Kríza rímskej republiky vyústila do občianskej vojna, po ktorej k moci nastúpili rímski cisári a Rímska ríša sa opäť stabilizovala. Jej hranice siahali v Európe po Rýn a Dunaj, v Ázii po Eufrat. Zlatým vekom rímskeho impéria bolo 2. storočie po Kr. V tomto čase začala narastať sila kresťanstva. Rímski cisári ho spočiatku potlačili, až cisár Konštantín ( vládol 306 – 337 po Kr. ) ho urobil rovnoprávnym. Tento cisár založil Konštantinopol, ktorý sa stal hlavným mestom Rímskej ríše, po roku 395 len Východorímskej ríše. Západorímska ríša s hlavným mestom v Ríme sa rozpadla po opakovaných vpádoch barbarov. Východorímska ríša však pretrvala a postupne prerastala do Byzantskej ríše.