Po vyhnaní Turkov z krajiny a ukončení proti habsburských povstaní, v 18. st. sa vďaka svojej výhodnej polohe na križovatke vodných i suchozemských ciest Komárno stáva jedným z veľkých miest krajiny s prekvitajúcim obchodom a remeslami. Listinou Kráľovny Terézie z dňa 16. marca 1745 získava titul a práva slobodného kráľovského mesta. Významný ľudia si začínajú stavať barokové paláce. Trinitári, františkáni a jezuiti si stavajú kláštory a kostoly. V tomto období bolo Komárno piatym najväčším mestom v Uhorsku. Barokové mesto vybudované do polovice 18. storočia je 28. júna 1763 zruinované zemetrasením a 3. 4. 1783 ďalším zemetrasením, ktoré zničilo 279 domov a vyše 780 ich bolo poškodených. Za napoleonských vojen sa začína výstavba rozsiahleho komárňanského pevnostného systému. Jeho budovanie prerušili udalosti revolučných rokov 1849 - 1848. Komárno tu zohralo dôležitú úlohu ako posledná bašta maďarskej buržoáznej revolúcie. Veľkým požiarom a viacmesačným obliehaním však mesto nakoniec skončilo v ruinách. V rokoch rakúskeho absolutizmu sa tu budovali hlavne vojenské objekty. Po dostavbe pevnostného systému sa Komárno opäť stáva strategickou základňou Rakúsko - Uhorska. Mesto však stratilo svoj doterajší význam ako hospodárske mesto. K jeho opätovnému rozvoju prišlo až v 19. storočí a 20 storočí, keď sa vybudovali železné mosty cez Dunaj. Boli vybudované prvé železnice a osada na pravom brehu Dunaja Ůjsůny bola pripojená ku Komárnu v roku 1896, čím mesto získalo opäť priestor pre svoj rozvoj. Po rozpade Uhorska a vzniku Československa štátna hranica rozdelila historickú Komárňanskú župu s mestom Komárnom v roku 1919. Komárno patriace Československu je hraničným mestom, ktoré už nie je veľmi hospodársky zaujímavé. V roku 1923 sa Komárno stáva sídlom Komárňanského okresu. Pracovné príležitosti sa vyskytovali väčšinou iba v lodeniciach, ktoré tu zostali až doteraz. Ďalšie príležitosti na prácu boli v Dunajskom prístave, v novozriadenej výkupni tabaku a v elektrárni. Vďaka tomu sa trochu zmenila národnostná zostava mesta. Začalo sa sem sťahovať čoraz viac maďarov. Komárno sa tak stalo kultúrnym a spoločenským strediskom maďarskej menšiny. Viedenskou arbitrážou sa Komárno v roku 2. novembra1938 opäť pripojilo k Maďarsku - opäť sa stalo župným mestom. V rokoch druhej svetovej vojny bolo viackrát bombardované. 30. marca 1945 bolo Komárno opäť pripojené k Československu. Začala sa obnova mostov, ciest, budov, mestských závodov. V rokoch 1945 - 1948 boli Maďari zbavení občianskych práv Slovákov.