KOMÁRNO
Komárno je mestom s bohatou históriou. Toto mesto vzniklo už za čias stredoveku. Najprv tu žili Kelti, neskôr Rimania, ktorí tu vybudovali na ľavom brehu Dunaja vojenský tábor Brigetio a naproti , na pravom brehu Dunaja jeho opevnené predmostie Celemantiu. Vo včasnom stredoveku, v dobe sťahovania národov, sa tu zdržiavali Avari. Títo kočovníci zo strednej a východnej Ázie od roku 568 na 250 rokov ovládli Karpatskú kotlinu. Z tohto obdobia sa v Komárne a jeho okolí našlo 8 pohrebísk s bohatým nálezovým materiálom.
Niekoľko rokov po rozpade Avarskej ríše sa moravskoslovanské kmene pokúsili obsadiť aspoň územia, ktoré ešte neboli obsadené Frankmi. Teda bývalé Avarské územia. Moravskoslovanské kmene napadli aj zvyšky Avarov, ktorí sa uchýlili pod ochranu Frankov. Toto sa stalo v roku 811. Archeológovia doteraz nezistili, či Avari, žijúci na území Komárna v 9 st. patrili do franskej, al. slovanskej mocenskej sféry. Od šesťdesiatych rokov 9. storočia sa bojov medzi frankmi zúčastnili ako spojenci raz jednej raz druhej aj bojové kmene Maďarov, ktoré túto oblasť nakoniec ovládli. V 10. storočí vytvorili z vojenského tábora opevnené, ohradené mesto, ktoré sa v čase utvárania Uhorského štátu stalo strediskom Komárňanského kominátu. Pri sídle kominátu - komárňanskom hrade, ktorý ležal na križovatke dôležitých suchozemských a vodných ciest, vznikla nová osada s rovnakým názvom. V prvých listinách sa názov spomína ako - Camarun - 1075, Kamarn - 1218, Camarun - 1268, Kamar - 1283, Camaron a Comaron - 1372- 1498. Do panstva Komárňanského hradu patrilo 23 osád, ako napr. Villa Camarun, Villa Kezw, alebo Villa sv. Andrea. Kráľ Bello IV. udelil Komárnu špeciálne výsady. Tieto výsady, ktoré neskôr iní panovníci potvrdili, alebo aj rozšírili, prispeli k rozvoju stredovekého Komárna. Tieto výsady dostalo Komárno v roku 1265. Komárno sa rozvíjalo hlavne za vlády Mateja Korvína., ktorý dal vybudovať z Komárňanského hradu renesančný palác, do ktorého sa rád chodil zabávať, alebo oddychovať. Vybudoval tiež kráľovskú Dunajskú flotilu , ktorej základňou sa stalo práve Komárno. V čase Tureckej expanzie v 16. storočí sa Komárno dostáva na pomedzie habsburskej a osmanskej ríše Preto sa Komárňanský hrad musel prebudovať na dobre brániteľnú pevnosť. Vzniká tzv. Stará pevnosť, ktorá bola v čase ďalších protitureckých bojov v 60 - 70tych rokoch 17. storočia rozšírená o Novú pevnosť s veľkým N. Tieto pevnosti dobre odolávali Tureckým vpádom.

Po vyhnaní Turkov z krajiny a ukončení proti habsburských povstaní, v 18. st. sa vďaka svojej výhodnej polohe na križovatke vodných i suchozemských ciest Komárno stáva jedným z veľkých miest krajiny s prekvitajúcim obchodom a remeslami. Listinou Kráľovny Terézie z dňa 16. marca 1745 získava titul a práva slobodného kráľovského mesta. Významný ľudia si začínajú stavať barokové paláce. Trinitári, františkáni a jezuiti si stavajú kláštory a kostoly. V tomto období bolo Komárno piatym najväčším mestom v Uhorsku. Barokové mesto vybudované do polovice 18. storočia je 28. júna 1763 zruinované zemetrasením a 3. 4. 1783 ďalším zemetrasením, ktoré zničilo 279 domov a vyše 780 ich bolo poškodených. Za napoleonských vojen sa začína výstavba rozsiahleho komárňanského pevnostného systému. Jeho budovanie prerušili udalosti revolučných rokov 1849 - 1848. Komárno tu zohralo dôležitú úlohu ako posledná bašta maďarskej buržoáznej revolúcie. Veľkým požiarom a viacmesačným obliehaním však mesto nakoniec skončilo v ruinách. V rokoch rakúskeho absolutizmu sa tu budovali hlavne vojenské objekty. Po dostavbe pevnostného systému sa Komárno opäť stáva strategickou základňou Rakúsko - Uhorska. Mesto však stratilo svoj doterajší význam ako hospodárske mesto. K jeho opätovnému rozvoju prišlo až v 19. storočí a 20 storočí, keď sa vybudovali železné mosty cez Dunaj. Boli vybudované prvé železnice a osada na pravom brehu Dunaja Ůjsůny bola pripojená ku Komárnu v roku 1896, čím mesto získalo opäť priestor pre svoj rozvoj. Po rozpade Uhorska a vzniku Československa štátna hranica rozdelila historickú Komárňanskú župu s mestom Komárnom v roku 1919. Komárno patriace Československu je hraničným mestom, ktoré už nie je veľmi hospodársky zaujímavé. V roku 1923 sa Komárno stáva sídlom Komárňanského okresu. Pracovné príležitosti sa vyskytovali väčšinou iba v lodeniciach, ktoré tu zostali až doteraz. Ďalšie príležitosti na prácu boli v Dunajskom prístave, v novozriadenej výkupni tabaku a v elektrárni. Vďaka tomu sa trochu zmenila národnostná zostava mesta. Začalo sa sem sťahovať čoraz viac maďarov. Komárno sa tak stalo kultúrnym a spoločenským strediskom maďarskej menšiny. Viedenskou arbitrážou sa Komárno v roku 2. novembra1938 opäť pripojilo k Maďarsku - opäť sa stalo župným mestom. V rokoch druhej svetovej vojny bolo viackrát bombardované. 30. marca 1945 bolo Komárno opäť pripojené k Československu. Začala sa obnova mostov, ciest, budov, mestských závodov. V rokoch 1945 - 1948 boli Maďari zbavení občianskych práv Slovákov.

Konali sa tiež výmeny Maďarov za Slovákov a opačne. K hospodárskemu vzrastu prispelo tiež vystavanie novej lodenice. Pre jej pracovníkov sa začali stavať nové sídliská. Rozsiahlou, nie vždy premyslenou prestavbou mesta sa prakticky zachovalo len jej historické centrum. V súčasnosti je Komárno hraničným mestom Slovenskej republiky s počtom obyvateľov 38 tisíc. Zo známych osobností treba spomenúť romantického spisovateľa Móra Jókaiho, ktorý vo svojom románe Jágerské hviezdy opisuje príbeh dvoch ľudí, pričom nádherne opisuje Komárno. Narodil sa v roku 1825 v Komárne, žil tu a neskôr sa presťahoval do Budapešti, kde aj zomrel. Ďalej treba spomenúť Franza Lehára, ktorý sa narodil v roku 1870 v Komárne. Prežil tu len 10 rokov svojho života. Tento operetný skladateľ neskôr odišiel do Bad Ischleru, kde aj zomrel. Do Komárna sa nikdy nevrátil, aj keď naň vždy s láskou spomínal. Významnou postavou Komárna je generál Győrgy Klapka. Aj keď nepochádza z Komárna, ani tu nežil, hrdinsky bránil toto mesto proti presile cisárskych a cárskych vojsk. Žil tu tiež významný lekár a bádateľ dr. Jánosz Selye, ktorý tu bol vychovávaný až do maturity. Z geografického hľadiska sa Komárňanský región rozprestiera na Ľavom brehu Dunaja, vo východnom cípe Žitného ostrova, pri Dolnom toku Malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Jeho nadmorská výška je niekde medzi 108 - 115 m. n. m. Je preto nie len najjužnejším, ale aj najnižšie položeným mestom na Slovensku. Ploché nížiny spestrujú nespočetné agátové lesy, bohaté na nektár, vrbinové a topoľové porasty regiónu. Okres zahrňuje 40 obcí, žije tu asi 108 911 ľudí a rozkladá sa na 1045 kilometroch štvorcových. Patrí medzi najúrodnejšie časti SR. Pestujú sa tu hlavne obilniny, zelenina a ovocie. Známy je tiež prírodnými rezerváciami. Vyskytuje sa tu množstvo chránených živočíchov a rastlinných spoločenstiev. Je tu veľmi rozšírený rybolov. Nachádza sa tu veľa prameňov s liečivými účinkami Nákladné člny a remorkéry brázdia rieky po celý rok, kým ich práce netreba zastaviť kvôli nízkemu stavu vody, alebo ľadu. Dve tretiny obyvateľstva tvoria Maďari. GEOGRAFICKÁ POLOHA tohto mesta je 180´07´´ 42´´vých. dĺžky a 47´45´48´´ severnej šírky.
Z architektonicky významných budov treba spomenúť napr. Budovu dôstojníckeho pavilónu, v ktorom sa v minulom storočí konali významné buržoázne plesy. Ďalej Budova slovenského gymnázia, býv. meštianska chlapčenská škola, v ktorej sa aj na území Slovenska voľakedy vyučoval iba maďarský jazyk.

Je tu tiež Dom Matice Slovenskej, či Secesná budova Slovenskej sporiteľne, ktorá pochádza zo začiatku XX. teho storočia. Z kultúrnych pamiatok sa tu nachádza Alžbetin most, ktorý spája Maďarsko so Slovenskom a hranica sa výnimočne nachádza na moste. Ďalej je tu budova Jókaiho Divadla, v ktorom sa hrá výlučne po maďarsky. Je tu tiež Vodojem, ktorý sa zachoval ako jediný funkčný na Slovensku, aj keď sa už nepoužíva. Vodojem slúžil na rozvod vody do Komárňanských domov pomocou samospádu. Z Monumentov je tu Hrob J. Šuleka. pamätník mu bol postavený za pomoc pri zostavovaní Slovenčiny. Nachádza sa tu aj Hrob rodiny Móra Jókaiho. Hrobky sú zastavané do stien domu, v ktorom žili. Nachádza sa tu Pamätná tabuľa Bélu Bartóka , ktorý bol významný skladateľ. Má síce Maďarskú národnosť ale chvíľu žil v Komárne. Pamätnú tabuľu má samozrejme aj Mór Jókai. Je tu tiež Pamätná tabuľa obetiam Holocaustu - je venovaná židom, ktorí sa dostali do konc. táborov. Je tu tiež Kostol evanjelickej cirkvi Ausburgského vyznania. Toto vyznanie je odrodou evanjelickej viery a pochádza z Nemeckého mesta Ausburg. Ďalej je tu Kostol pravoslávnej cirkvi pravoslávnej Bohorodičky. Ruský kostol preslávený veľkým množstvom ikôn. Je tu aj Malá synagóga, synagóga je čosi ako kostol, ktorý používajú židia. Nachádza sa tu aj Socha Franza Lehára, ktorý má podobnú sochu aj v Lučenci.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk