Fernao Magalhaes – prvá plavba okolo sveta

Svetoznámy portugalský moreplavec, rytier a dobrodruh. To bol Fernao Magalhaes. Narodil sa do rodiny malého vidieckeho šľachtica okolo roku 1480. Ako mladý nastúpil do služieb portugalskej armády a zúčastnil sa niekoľkých vojenských výprav v Indii a aj Afrike. Bol dokonca aj pri dobytí ostrovov ako napríklad Sumatra, Jáva a ďalších. Po vojenskom ťažení do Maroka v roku 1513 utrpel zranenie a ochromel na jednu nohu. Nedočkal sa teda vyznamenania za verné služby kráľovi. Čakala ho výslužba.

Fernao Maghaleas, ktorý bol prezývaný aj Ferdinand Magellan (z latinského Magellanus) sa do seba uzavrel. Dlhé roky strávil štúdiom máp, zemepisných objavov, ale hlavne vyzvedaniu sa rôznych zaujímavostí od starých veteránov. Chcel od nich zistiť všetko, čo sa za veľa rokov strávených na mori naučili. Chcel vedieť všetko o mori, o malých ostrovčekoch, ktoré nie sú zakreslené na mapách, ale hlavne o Ostrovoch korenia.
V tom čase nesmelo v celej Európskej kuchyni chýbať korenie. Korenie práve z ostrovov, o ktorých chcel Magalhaes vedieť tak veľa. Z Ostrovov korenia. Skrsla v ňom totiž myšlienka dostať sa na Maluky (na Ostrovy korenia v Tichom oceáne v dnešnej Indonézii), západnou cestou – cez Atlantický oceán, aby kvôli zlepšeniu obchodu s korením oboplával celú zemeguľu. A tak Fernao začal pripravovať rôzne zmluvy. Začal vyratúvať predbežné náklady na plavbu a robil predbežné náčrty lode, ktorú by chcel postaviť, ale ani popri tom neprestal ďalej skúmať záhady Zeme.
Po dlhých rokovaniach a vyjednávaniach s portugalským kráľom sa so žiadosťou o podporu obrátil na Španielsko. No a keď si tamojší Španielsky kráľ prečítal všetky potrebné listiny a zistil, že to Fernao myslí naozaj vážne, pridelil mu 265 mužov a päť starších plachetníc – karaviel, ktoré Fernao Magalhaes pomenoval: San Antonio, Trinidad, Concepción, Victoria a Santiago.
Dňa 10. augusta 1519 vyplávalo päť Magellanových lodí z prístavu v Seville. Spočiatku si zásoby dopĺňali na ostrovoch, ktoré boli po ceste. Napríklad na Kanárskych ostrovoch. No námorné plavby kedysi nevyzerali ako dnešné cesty na oceánskej výletnej lodi. Plavili sa v neznámych vodách, stratení v nekonečne, vydaní nebezpečenstvám a rozmarom počasia. V noci im svietili iba hviezdy, nevedeli, či sa pred nimi nevynorí nejaké zradné skalisko. Ich jediným nápojom im bola vlažná poloslaná a nachytaná dažďová voda zo sudov.