Fernao Magalhaes: Prvá plavba okolo sveta

Fernao Magalhaes – prvá plavba okolo sveta

Svetoznámy portugalský moreplavec, rytier a dobrodruh. To bol Fernao Magalhaes. Narodil sa do rodiny malého vidieckeho šľachtica okolo roku 1480. Ako mladý nastúpil do služieb portugalskej armády a zúčastnil sa niekoľkých vojenských výprav v Indii a aj Afrike. Bol dokonca aj pri dobytí ostrovov ako napríklad Sumatra, Jáva a ďalších. Po vojenskom ťažení do Maroka v roku 1513 utrpel zranenie a ochromel na jednu nohu. Nedočkal sa teda vyznamenania za verné služby kráľovi. Čakala ho výslužba.

Fernao Maghaleas, ktorý bol prezývaný aj Ferdinand Magellan (z latinského Magellanus) sa do seba uzavrel. Dlhé roky strávil štúdiom máp, zemepisných objavov, ale hlavne vyzvedaniu sa rôznych zaujímavostí od starých veteránov. Chcel od nich zistiť všetko, čo sa za veľa rokov strávených na mori naučili. Chcel vedieť všetko o mori, o malých ostrovčekoch, ktoré nie sú zakreslené na mapách, ale hlavne o Ostrovoch korenia.
V tom čase nesmelo v celej Európskej kuchyni chýbať korenie. Korenie práve z ostrovov, o ktorých chcel Magalhaes vedieť tak veľa. Z Ostrovov korenia. Skrsla v ňom totiž myšlienka dostať sa na Maluky (na Ostrovy korenia v Tichom oceáne v dnešnej Indonézii), západnou cestou – cez Atlantický oceán, aby kvôli zlepšeniu obchodu s korením oboplával celú zemeguľu. A tak Fernao začal pripravovať rôzne zmluvy. Začal vyratúvať predbežné náklady na plavbu a robil predbežné náčrty lode, ktorú by chcel postaviť, ale ani popri tom neprestal ďalej skúmať záhady Zeme.
Po dlhých rokovaniach a vyjednávaniach s portugalským kráľom sa so žiadosťou o podporu obrátil na Španielsko. No a keď si tamojší Španielsky kráľ prečítal všetky potrebné listiny a zistil, že to Fernao myslí naozaj vážne, pridelil mu 265 mužov a päť starších plachetníc – karaviel, ktoré Fernao Magalhaes pomenoval: San Antonio, Trinidad, Concepción, Victoria a Santiago.
Dňa 10. augusta 1519 vyplávalo päť Magellanových lodí z prístavu v Seville. Spočiatku si zásoby dopĺňali na ostrovoch, ktoré boli po ceste. Napríklad na Kanárskych ostrovoch. No námorné plavby kedysi nevyzerali ako dnešné cesty na oceánskej výletnej lodi. Plavili sa v neznámych vodách, stratení v nekonečne, vydaní nebezpečenstvám a rozmarom počasia. V noci im svietili iba hviezdy, nevedeli, či sa pred nimi nevynorí nejaké zradné skalisko. Ich jediným nápojom im bola vlažná poloslaná a nachytaná dažďová voda zo sudov.

Ich jedinou potravou im bol starý suchár a skazená slanina. A často nemali ani to. Nečudo, že námorníci tých čias z nedostatku vitamínov a potrebnej stravy často ochoreli na skorbut. Museli znášať ukrutnú horúčavu, ktorú cez noc vystriedala neľútostná zima. To malo za následok rôzne úpaly no a niektorí boli vďaka veľkým zimám podchladení. Najhoršie však bolo vedomie, že tu sú sami, ďaleko od domova a bez vedomia, kam smerujú. A veľmi sa báli toho, že keď zomrú, nebude nikto, kto by poslal správu o ich smrti.

Magalhaes sa musel vyrovnať s niekoľkými vzburami, no dezercii lodí Santiago a San Antoniu nedokázal zabrániť. Keď prechádzal prielivom pri terajšej Južnej Amerike, temer sa rozplakal, lebo ho našiel on. Tunajší domorodci pomenovali tento prieliv po Magalhaesovej smrti: Magalhaesov prieliv .
Po dlhých útrapách jeho vyhladnutí a zmorení námorníci objavili južnú cestu a natrafili na skupinu ostrovov – na Filipíny. Na ostrove Cebu ich však postihlo ďalšie, vlastne najväčšie nešťastie – pri zrážke s domorodcami, ktorých náčelníkom bol Labu Labu dňa 27.apríla 1521 Fernao Magalhaes zahynul. Ostávajúci námorníci sa rozhodli potopiť loď Concepción, aby ostali zvyšné dve lode plavbyschopné. Lode Victoria a Trinidad sa teda rozhodli v hľadaní Ostrovov korenia pokračovať. „Lodivod, ktorý nás sprevádza,“ píše kapitán jednej z lodí, „nám povedal, že sú to Moluky. Všetci sme ďakovali Bohu a na dôkaz radosti sme vystrelili. Nie div, že sme boli takí blažení, lebo bez dvoch dní sme strávili dvadsaťsedem mesiacov jedine hľadaním týchto ostrovov a krížom-krážom sme sa pri tomto hľadaní plavili medzi nespočetnými ostrovmi.“(S. Zweig: Magellan, str.189.) Magalhaes sa teda osobne na vysnívané ostrovy nedostal, avšak jeho výprave sa to podarilo. Pretože pri ceste domov utrpela nehodu i loď Trinidad, za deväť mesiacov spustila v Španielsku kotvy len posledná loď Victoria s 18 mužmi.

Plán plavby:
1. 10.8.1519 ................Vyplávanie piatich lodí zo Sevilly do San Lucaru
2. 20.9.1519 ................Vyplávanie zo San Lucaru na šíre more
3. 26.9.1519 ................Príchod na ostrov Tenerifa
4. 3.10.1519 ................Odchod z ostrovu Tenerifa
5. 13.12.1519 ..............Príchod do Ria de Janeiro
6. 26.12.1519 ..............Odchod z Rio de Janeiro
7. 31.3.1520 ................Prezimovanie v Port San Julian
8. 22.5.1520 ...............Strata prvej lode
9. 24.8.1520 ...............Vyplávanie z Ria de Janeiro
10. 18.10.1520 .............Odplachtí z ústia rieky Santa Cruz
11. 25.10.1520 .............Vchod do Magalhaesovej cesty
12. 8.11.1520 ...............Dezercia lode San Antonio
13. 7.4.1521 .................Vyplávanie z Magalhaesovej cesty a pristátie na ostrove Sebu
14. 27.4.1521 ...............Magalhaesova smrť
15. 4.5.1521 .................Spálenie lode Concopcion
16. 8.11.1521 ................Príchod Victorie a Trinadu na Moluky
17. 18.12.1521 ..............Nehoda štvrtej lode
18. 21.12.1521 ..............Odchod Victorie z Molúk na plavbu domov
19. 8.9.1522 ..................Victoria s 18 ľuďmi spúšťa kotvy opäť v Seville
Celkový počet výdajov na flotilu: 3 912 241 m (maraved – mena).

Zdroje:

Svetový moreplavci -