Severné Taliansko: Sardinské královstvo zahrnujúce Piemont, Sardíniu a Janovskú republiku. Vlády sa ztu ujal Savojský rod.
Lombardsko-benátske kráľovstvo, ktoré sa stalo súčasťou Habsburského štátu. Parmske vojvodstvo a kniežatsvo Lukka získala vdova po Napoleonovi Marie Louisa. Po jej smrti mali toto územie získať Bourboni, čo sa roku 1847 stalo.
Modenské vojvodstvo bolo vrátene rodu Este.
Stredné Taliansko: Toskánske velkovojvodstvo pripadlo Habsbursko-Lotrinskej dynastii.
Cirkevný štát bol obnovený pod vládou papeža.
Južné Taliansko: Královstvo Sicílie získali naspeť Bourboni.
Benátska a Janovská republika boli najstaršie.Velmoci na viedeňskom kongrese neumožnili vznik samostatných a nezávislých republík. Nespokojnosť obyvateľov rástla, počase došlo ku konfliktom.Tajné spolky, ktoré pôsobily po celom Taliansku. Tieto spolky začali vznikat v roku 1807. Prvé z týchto povstaní prepuklo 1. júna 1820 v Nole v Neapolskom královstve. Revolúcia dospela do hlavného mesta, kde bol Ferdinand IV. donutený odstúpiť. K dalšej vlne došlo až po pár rokoch. Začalo 5. února 1831 v Bologni. Proti nej zasiahlo Rakúsko. Revolúcia nezostala bez následkov. Nezhody medzi veľmocami Francúzskom a Anglickom na jednej strane a mocnosťami Rakúska, Ruska a Pruska na strane druhej. Piemont sa stal hlavným centrom národno-oslobodeneckého hnutia. Rakúsko v roku 1848 prejavovalo nesúhlas s toutou politikou. Prvé talianské povstanie prepuklo 12.1.1848 na Sicíli.V Miláne začala 18.3 revolúcia. 23.3 bolo Miláno oslobodené.Vzbura v Benátkách, kde bola 22.marca obnovená republika. Tu sa piemontský král Karel Albert rozhodol k ozbrojenému zásahu, ktorý by vytlačil Rakušanov z Talianska. Pripojily sa k nemu neapolské, rímske a toskánske oddiely a tým bola zahájená I. vojna za nezávislosť. Talianská armáda prinútila Rakušanov k ústupu. Zdalo sa, že by Rakušania mohli byť vytlačený z Talianska.Taliansko bolo oslabené o podporu Ríma a Karel Albert prišiel i o neapolskú podporu. Karel Albert bral vojnu ako príležitosť rozšíriť svoje územia. Po bitke pri Custoze 25.júna sa Karel stiahol k Milánu, kde bola 9.augusta podpísaná zmluva o prímerí. Ešte raz sa Karel pokúsil vytlačit Rakušanov z Talianska, bolo to v oktobri 1848. Na jar 1849 odstúpil od nedávno podpísanej mierovej zmluvy. Král Karel Albert uvolnil svoje miesto synovi, ktorý nastúpil na tron ako Viktor Emanuel II. Rakušania obnovili svoju moc v Lombardii. Poslednými slobodnými územiami zostali Benátky a Rím. 3.7.1849 bola podpísaná čestná kapitulácia Ríma a jeho obrancom bol možný bezpečný odchod z mesta.