Občania mali právo zúčastňovať sa na riadení a organizácii štátu.
· HUMANITA – človek má určité morálne zásady, ktoré uplatňuje v morálnom živote.
· POKROK – treba vytvárať také hospodárstvo, ktoré by zabezpečovalo rast životnej úrovne.

O HOSPODÁRSTVE

Na Slovensku bola 1/3 priemyslu, robotníci pracovali zväčša na sezónnych prácach, veľká časť ich bola nekvalifikovaná. Hospodárstvo utrpelo pomerne veľké škody a malo nedostatkom surovín. V roku 1919 dosahovalo len 40 – 50% úroveň spred roku 1914. Mena – československá koruna – sa stabilizovala a bola konvertibilná. V zahranično – colnej politike sa odstraňovali kvôty a zavádzali sa nové colné tarify. Zahraničný kapitál sa z 20% podieľal len na rozvoji ťažkého priemyslu. Zadĺženosť štátu bola 8 mld Kč. Ako nástupnícky štát zdedila ČSR 66 – 70% priemyslu. Zahraničný export dosahoval 60% ( väčšinou spotrebný tovar ). Roku 1928 to bolo 21,2 mld. Kč, roku 1933 6 mld. Kč a roku 1937 11 mld. Kč. Národný dôchodok mal tiež klesajúcu tendenciu. Medzi najväčších impotérov čs. výrobkov patrili: USA, VB, Nemecko, Švajčiarsko, Dánsko, Nórsko, Holandsko, Kanada, Austrália ( !), Taliansko. Väčšie hospodárske krízy nastaly v rokoch 1921 – 1923 a 1929 – 1933. Na Slovensku bolo 17,4% zamestnaných v priemysle a 60,7% v poľnohospodárstve (čo bolo dvakrát viac ako v Čechách). Infraštruktúra a urbanizácia zaostávali za Čechami, ale Podkarpatská Rus zaostávala aj za Slovenskom. Existovali Živnostenská, Agrárna, Moravská, Legio- , Česká eskomptná banka. Hutné a železiarske koncerny boli exploatovaná a likvidované. Nekontroľovatelný konkurenčný boj spôsobil odbúravanie priemyslu, čo na jednej strane prinieslo racionalizáciu a modernizáciu, ale na druhej strane to bolo nekompenzované, čím došlo k vzniku hladových dolín. Tie vznikali aj kvôli vyšším mzdám v Čechách ( o 18% percent viac ako na Slovensku ). V prípade vojny hrozilo bombardovanie okrajových častí republiky, preto sa nové podniky stavali vo vnútrozemí, strategickými miestami sa stali Ostravsko (dostatok nerastných surovín) a miesta v centre železničných ťahov. Štrukturálna prestavba ekonomiky sa začala industrializáciou a existenciou prebytkov po kríze. Pozemkova reforma: 507 ha pôdy bolo zhabaných po procesoch. V súvislosti s tým sa objavila aj korupčná aféra do ktorej bola zapletená aj Agrárna strana, ktorá túto reformu iniciovala. Chcela si totišto ponechať zvyškové majetky. Ekonomická situácia a hospodárska vyspelosť nebola rovnomerná na celom území. Na jednej strane priemyselne vyspelé krajiny Čiech a na druhej priemyselne zaostalé a prevažne poľnohospodárske Slovensko. Slovenský priemysel s nedostatkom surovín a kapitálu i zastaralým strojovým zariadením, nebol schopný konkurovať čes. priemyslu. Prvá povojnová kríza znamenala odvážanie strojového zariadenia zo Slovenska a jeho sústreďovanie v Čechách.