Odbúravaním sa ešte viac prehĺbil nerovnomerný vývoj čes. krajín a Slovenska. Veľká hosp. kríza v r. 1929 sa nevyhla ani ČSR. Na území Slovenska bol citeľný pokles i tak málo rozvinutej priemyselnej výroby a stále sa zvyšujúca AL mala na obyvateľstvo katastofálny dopad. Situácia v poľnohospodárstve na Slovensku bola omnoho horšia jako v Čechách, v dôsledku krízy nastal hladomor. Daná situácia podmienila vysťahovalectvo. V priebehhu hosp. krízy dochádzalo často ku krvavým zrážkam medzi štrajkujúcimi a četníctvom.

O MENŠINÁCH

ČSR vznikla na troskách rozbitej Rakúsko-Uhorskej monarchie a základným rysom, ktorý po nej zdedila bolo spolunažívanie viacerých národov v jednom štátnom celku. Okrem štátotvorných národov, podľa ktorých republika dostala názov - Česko-slovenská, v nej počas celej existencie prvého československého štátu spolunažívali aj veľké národnostné skupiny Nemcov, Poliakov, Maďarov, Ukrajincov a Rusínov, Židov a Rómov. V celkovom pomere bol ich počet nasledovný. S celkového počtu 13,6 milióna obyvateľov bolo 6,8 milióna Čechov, 3,5 milióna Nemcov, 1,8 milióna Slovákov, po 700tisíc Poliakov a Maďarov, asi 560tisíc Ukrajincov a Rusínov, do 100tisíc Židov a Rómov.
Napriek mnohoetnickosti vnútorného súžitia v štáte bola Československá republika navonok vnímaná ako jednotný štát formou i obsahom.Vo vzťahu k národnostnej problematike sa to prejavilo v politickej, administratívnej i zákonodarnej oblasti už hneď v prvých rokoch po vzniku Československej republiky.
Už samotný vznik Československého štátu bol politicky zdôvoďnovaný ideou tzv. čechoslovakizmu. Ten v svojej pôvodnej verzii sa zrodil z príbuzného snaženia národno-obrodeneckých skupín Čechov i Slovákov v 19. storočí, ktorého hlavnou myšlienkov sa stala idea československej vzájomnosti, vnímaná ako základ národného i kultúrneho spojenectva v boji proti národnej diskriminácii jedného i druhého národa v rakúsko-uhorskom súštátí. Postupne sa pretavila aj do politickej podoby, napr.