ČSR

O ČSR


ČSR vznikla 28. októbra 1918 ako nástupnícky štát Rakúsko – Uhorskej monarchie. 30. októbra 1918 sa začal štát politicky a hospodársky konsolidovať. Prezidentom bol zvolený 14. novembra 1918 Tomáš Gariggue Masaryk. Bol ním do roku 1935, kedy odišiel zo zdravotných dôvodov. Spravovanie Slovenska mal na starosti Vavro Šrobár, ktorý bol menovaný zvláštnym ministrom s plnou mocou pre Slovensko. Dočasná slovenská vláda mala sídlo v Skalici. Ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko sídlilo od 12. 12. 1918 v Žiline a od 4. 2. 1919 v Bratislave. O PARLAMENTNEJ DEMOKRACII

Forma štátu bola parlamentná demokracia t. j. existuje volebné právo a do štátnych orgánov sa volí. Parlament bol dvojkomorový. Prvú komoru – snemovňu tvorilo 300 poslancov. Tí boli do nej volení vo všeobecných, priamych a tajných voľbách. Voliť do snemovne mohli len občania starší ako 21 rokov. Poslanci museli byť starší ako 30 rokov. Druhú komoru – senát tvorilo 150 senátorov. Voliť senátorov mohol každý, kto mal viac ako 26 rokov a senátorom mohol byť každý, kto mal viac ako 45 rokov. Senát zákony len pripomienkoval. Parlament volil prezidenta, ktorý mal veľké právomoci a vymenúval vládu. Typy vlád boli úradnícke a koaličné s nadpolovičnou vačšinou. Za čias ČSR bolo 15 koaličných a 3 úradnícke vlády. Členovia vlády usporadúvali interné porady, kde sa schádzalo mocenské centrum, ktoré tvorila vládna päťka alebo trojka členov vlády, ktorí boli tou skutočnou vládou. Zaujímavosťou bolo, že rečníci nemohli prejavy čítať, ale museli ich ovládať spamäti, čím sa rečníctvu dostalo zadosť. Nezávislí kandidáti sa mohli účastniť len obecných volieb, nie do parlamentu. Volebný systém do parlamentu bol proporčný. Predvolebná kampaň sa konala štvrť roka vopred a ohlasovali ju tzv. trubafóny. Politická orientácia závisela od sociálneho postavenia, národnosti, konfesije a kultúrnej úrovne. V decembri 1920 vznikla tzv. päťka ( mimoústavný orgán ). Bol to zbor lídrov najdôležitejších politických strán bez ohľadu na ich príslušnosť k opozícii či koalícii. Cieľom bola koordinácia činnosti piatich najsilnejších strán. 1. Agrárna strana. Roku 1922 premenovaná na Republikánsku stranu lidu zemědělského a rolnického. Bola najsilnešou stranou. Členskú základňu tvorili prevažne vidiečania. Jej program vychádzal z agrarizmu ® podpora a rozvoj poľnohospodárstva. ( iniciovala pozemkovú reformu, čím si zabezpečila podporu aj medzi nemajetnými ).