Zoznamuje sa s osobnosťami spoločenského i politického života, snaží sa ich získať pre myšlienku česko - slovenskej štátnosti.
V januári 1916 pripravuje Štefánik audienciu T.G.Masaryka u francúzskeho ministerského predsedu A. Brianda a sám sa jej zúčastňuje. V čase, keď Masaryk mohol vystupovať ešte len ako súkromná osoba, sprostredkoval mu Štefánik, aby mohol vysvetliť svoj politický program v najväčšom parížskom denníku, pripravil mu prijatie u predsedu snemu P.Deschanela a neskôr aj rokovanie s Gabionom, Chatinom a Chéradamom.
Onedlho však Štefánik už opäť lieta nad rakúskymi bojovími líniami, zhadzuje letáky vyzívajúce k zjednoteniu bojujúcich Slovanov. Pri stretnutiach s talianskym ministrom zahraničia barónom Sonninom, kráľovnou Margarétou a viacerými generálmi rozvíja problematiku povojnových zmien v Európe. V júni 1916 je opäť v Paríži a o mesiac odchádza z poverenia francúzskej vlády i z titulu podpredsedu Československej národnej rady organizovať vytvorenia osobitnej československej armády z krajanov v ruskom zajatí. Túto významnú diplomaticko - vojenskú misiu sa mu podarilo ukončiť až po februárovej buržoázno-demokratickej revolúcii počas svojej ďaľšej cesty do Ruska. Najprv však musel čeliť rozkolnému vplyvu českého poslanca Düricha, ktorý bol za pripojenie Čiech a Slovenska k Rusku a dosiahnuť podporu našich národnooslobodzovacích snáh na ministerstve zahraničia v Petrohrade.
Po vyhlásení vojny Spojenými štátmi americkými Nemecku získava major Štefánik pre ideu česko-slovenskej štátnosti žurnalistické, diplomatické i politické kruhy v USA a za pomoci krajanských spolkov získava 4000 prihlášok dobrovoľníkov do nášho vojska. V decembri 1917 sa naplňuje to, čomu Štefánik venoval od začiatku vojny svoje najlepšie sily- francúzska vláda potvrdzuje dekrétom organizáciu samostatnej československej armády. V marci 1918 dosahuje Štefánik ďaľšie skvelé diplomatické dielo, keď po jednaniach s talianskym ministerským predsedom Orlandom a ministrom vojny Zupellim podpisuje spolu s nimi prvý medzinárodný dokument, v ktorom sa uznáva samostatný česko-slovenský štát a utvorenie jeho divízie v Taliansku. Vojna sa chýlila ku koncu, ale našej najväčšej ozbrojenej sile 50000 vojakom československých légii po uzavretí Brest-liptovského mieru ostávala len jedna cesta domov - pozdĺž 8000 km dlhej sibírskej magistrály cez Vladivostok. Ale keď legionárov po dosiahnutí Tichého oceánu čakali už po skončení vojny rozkazy vrátiť sa na západ, aby v boji s boľševikmi plnili záväzky našim spojencom, ich vôľa a sily ochabovali.