Izrael ultimátum prijal, Egypt odmietol. Dvanásť hodín po uplynutí ultimáta začali britské a francúzske lietadla bombardovať egyptské letiska v delte Nílu a oblastiach okolo Suezského prieplavu. Nasir prikázal zablokovať Suezsky prieplav a to potopením 47 lodi. Francúzski a britskí parašutisti zaútočili na prístav Port Said a 6. novembra do neho priplávalo vojnové loďstvo. Mesto bolo obkľúčené a bombardované. Nálety boli podniknuté na Ka- hiru, Alexandriu, Ismailiju a ďalšie egyptské mesta. Časť armád Veľkej Británie a Francúzska potom postupovala na juh. 1. novembra sa zišlo mimoriadne zasadanie Valného zhromaždenia OSN k prejednaniu agresie Británie, Francúzska a Izraelu proti Egyptu. USA reagovali na agresiu podráždene, ale aj napriek tomu dodávali svojim spojencom naftu a Veľkej Británii poskytli pôžičku vo výške 500 miliónov dolárov. 2. novembra vyzvalo Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) Izrael, Egypt, Veľkú Britániu a Francúzsko, aby stiahli svoje vojska za demarkačnú zónu dohody o prímerí. Francúzi a Briti toto odmietli a vyhlásili, že budú v akciách proti Egyptu pokračovať. 4. novembra 1956 schválilo VZ OSN návrh rezolúcie, ktorý potvrdzoval rezolúciu z 2. novembra a obsahoval novu výzvu k okamžitému zastaveniu bojov proti Egyptu. 5. novembra Kanada navrhla vytvorenie ozbrojených jednotiek OSN, ktoré by boli vyslané do oblasti vojnového konfliktu. 6. novembra sa armády Veľkej Británie a Francúzska vylodili v Port Said a začali s okupáciou pásma Suezskeho prieplavu. Vlada ZSSR zaslala v tento deň výzvu, aby boli zastavené akcie proti Egyptu. Ak by požiadavky neboli splnene, vláda ZSSR požadovala, aby bola Egyptu poskytnutá vojenská a finančná pomoc. Vo svete vyvolala tato vojna obrovské rozhorčenie, ktoré sa zosilnilo po zistení, že vojenské akcie nemali dostatočne finančne krytie. Dá sa povedať , že táto vojna sa skončila fiaskom. Veľká Británia a Francúzsko zastavili boje po vyzve OSN, Izrael po vyzve ZSSR. Ozbrojené jednotky OSN boli do oblasti vyslane v počte 6000 mužov, neskôr zredukovane na 3500 mužov. Dôsledky tejto vojny mali obrovsky hospodársky a politicky dopad na Francúzsko aj Veľkú Britániu. Päť arabských štátov prerušilo styky s Francúzskom a tri s Veľkou Britániou. Ropovod vedúci z Iraku k Stredozemnému moru bol vyhodený do povetria, v Kuvajte horeli ropne polia a Saudská Arábia prerušila dodavky ropy pre britskú rafinériu v Bahrajne. Dodávky ropy do Západnej Európy poklesli celkovo o 30 %.