Počiatky a sídla Slovanov

Vznik a počiatky Slovanov sú ukryté pre nás v dávnej minulosti a dodnes nemožno presne povedať kde. V 6. Storočí po Kristovi sa s nimi stretávame v správach antických autorov ako s veľkým hotovým národom, ktorý sa rozšíril na obrovských priestoroch východnej, južnej a strednej, čiastočne aj západnej Európy. O skupinách Praslovanov pri Dunaji a Potisí hovorí Priskos, ktorý asi v roku 448 po Kristovi cestoval s byzantským posolstvom k Atilovmu sídlu medzi Tisou a Dunajom. Tu posolstvo natrafilo na obyvateľstvo, ktoré ho namiesto vína pohostilo nápojom nazývaným medos (t j. medovinou) a služobníctvo dostalo nápoj z prosa či jačmeňa, nazývaný kamon, čo je asi chmeľovina – pivo. V Jordánovom diele sa však zachoval údaj z roku 453, že nad Atilovou mohylou sa konal kar, nazývaný strava, čo poukazuje na prítomnosť slovanského elementu na kare. Svedectvo o Slovanoch a ich objavení sa na scéne európskych dejín v 6. Storočí nám zanechal gótsky spisovateľ Jordanes, ktorý žil v 6. Storočí v sídle byzantskej správy v Ravenne. Hovorí v spise o pôvode Gótov o slovanských kmeňoch Venetoch, Sklavínoch a Antoch. Tento údaj dokladá slovanské osídlenie v prvej polovici 6. Storočia na rozsiahlom území ohraničenom na juhu tokom dolného Dunaja, na západe tokom Dunaja a Visly, na severe baltskými kmeňmi pri Baltickom mori a na východe riekou Dneprom. Sklavíni a Anti sa objavujú pred očami antického sveta už ako diferencované kmeňové celky, ktoré museli prekonať dlhší predchádzajúci vývin. Jordanes hovorí tiež o podrobení Venetov ostrogótskym kráľom Ermanarichom, ktorý vládol v poslednej štvrtine 4. Storočia po Kristovi. Aj ďalšie byzantské pramene hovoria o Slovanoch ako početnom národe. Bol to najmä Prokopios z Caesarey, najvýznamnejší byzantský historik 6. Storočia, ktorý sa zúčastňoval na vojenských výpravách byzantského vojvodcu Belizara ako jeho poradca. Jeho správy sú dôležité najmä preto, lebo potvrdzujú slovanské osídlenie na Balkáne a v strednej Európe ešte pred príchodom Avarov do Karpatskej kotliny. O prítomnosti Slovanov na strednom Dunaji v prvej polovici 6. str. svedčí ešte jeden prameň. Je síce stručný, ale môžeme ho pokladať za objektívny, lebo jeho autor nemal nijaké dôvody skresľovať skutočnosť. Ide o nápis na náhrobku biskupa Martina z Tours, ktorý pochádzal z mesta Sabarie v Panónii a zaslúžil sa o šírenia kresťanstva v strednej Európe. Nápis mu dal vyhotoviť jeho menovec Martin z Bracary (Portugalsko, pred rokom 580.

Hovorí sa v ňom o kmeňoch, ktoré pričinením biskupa Martina prijali kresťanstvo. Medzi Panóncanmi, Rúgiami a Nóričanmi sú aj Slovania. Niet zmienky o Longobardoch. Nápis zachytáva teda ešte situáciu predtým než Longobardi porazili a vytlačili Rúgiov a usadili sa na ich území, odkiaľ sa neskôr rozšírili do Panónie. Zatiaľ nemožno s istotou povedať, ako sa uskutočnilo osídlenie Slovenska našimi predkami. Pri úvahách o postupe Slovenských kmeňov na naše územie nemožno vynechať východné Slovensko. Ním prechádzali ďalšie skupiny, ktoré sa tlačili smerom na západ. Mohli sa k nám dostať cez Moravu, priamo údolím rieky Moravy, alebo Vlárskym a Jablunkovským priesmykom a možno aj priamo zo severu, cez Oravu

V SKRATKE O SLOVANOCH:

Najpočetnejší z indoeurópskych kmeňov. V 5.storočí začali osídľovať územie severne od Karpát medzi riekami Vislou a Dneprom.6.storočie – sťahovanie národov
7.storočie osídlili územie na západe po Polabie a Pobaltie na juhozápade po Alpy na juhu po Balkánsky polostrov
Na Slovensku sa objavujú približne v 5.storoči.
6.storočie prvý štátny útvar – SAMOVÁ RÍŠA
9.storočie vznik slovanských štátov: Bulharsko, Veľká Morava, Poľsko, přemyslovský český štát, Kyjevská Rus.